Škoda, že zľavy nie sú na všetky predstavenia
Už dávnejšie mi napadlo napísať niekoľko postrehov z návštev našej prvej umeleckej scény, ktorá každoročne ponúka rôznorodé predstavenia s originálnou dramaturgiou.
Na rozdiel od iných mi neprekážajú nahé scény, fajčenie, prípadne vulgárne vyjadrovanie v niektorých hrách. Všetko má v rámci dramaturgie svoj význam a doba nepraje konzervatívnemu poňatiu predstavenia. Napriek tomu, že som dlhoročným fanúšikom SND, ba aj socialistickej novostavby, mám však pár pripomienok.
Prvou z nich je cena lístkov. Som učiteľom a často vybavujem žiakom vstupenky, ktoré sú väčšinou zľavnené. Najlacnejšia stojí 4 eurá, čo je oproti predchádzajúcim sezónam (približne 3 eurá) vyššia suma. Najviac ma však mrzí, že na niektoré „komerčne úspešné“ alebo komorné predstavenia zľavy nie sú.
Spomeniem hry, ktoré by boli pre študentov gymnázia určite zaujímavé: Tri sestry, HollyRoth, Herodes a Herodias, S mamou a iné. Vďaka cene lístku (10 - 13 €) sa na tieto predstavenia nedostaneme, nemôžeme od žiakov vyberať takú sumu. Pravdou je, že väčšina lístkov je so zľavou, resp. so zaradením do 4. cenovej kategórie, no často sa nám stáva, že vďaka rozloženiu scény a rozsiahlosti sály Činohry SND hercov nepočujeme alebo nevidíme. Na to sme si už zvykli. No prečo práve Národné divadlo nedáva zľavy na všetky predstavenia?
Nedá mi aj neuviesť kritiku do svojich radov. Osobne vždy idem do divadla so žiakmi, ako by to spravil každý zodpovedný učiteľ. No v divadle som už zažil aj to, že žiaci napriek (ne-)dozoru svojich učiteľov rušili priebeh predstavenia. Nechápal som, prečo si učiteľky svojich zverencov nevšímajú. Extrémom bolo, keď som videl váľať sa decká počas opery na zemi.
Problém je však aj v tom, že učitelia berú deti na predstavenia bez ohľadu na jeho vhodnosť. Je už takmer pravidlom, že ôsmaci, deviataci idú na Hamleta alebo rovnako starí žiaci na Dom v stráni. Ani komédia Tak sa na mňa prilepila nie je príliš vhodná pre mladších. Učitelia by si mali predovšetkým vyhľadať informácie o danom predstavení a neriadiť sa tým, čo by sa im osobne páčilo. Inak môžu žiakov od divadla odradiť, spôsobiť, že nebudú ťažkú hru správne vnímať a namiesto toho budú vyrušovať, alebo sa budú hurónsky smiať pri eroticko-vulgárnych motívoch alebo slovách.
Na správanie žiakov by však mali dozerať aj strážnici, ktorí sa v uniformách iba dôležito premávajú útrobami divadla. Nepísaným pravidlom sa okrem spomenutého stáva aj to, že predstavenia sa už dávno nezačínajú presne o
Na záver chcem vyjadriť nadšenie z predstavenia Herodes a Herodias a z predstavenia „one man show“ HollyRoth.
Ján Papuga, Bratislava
LIST ČITATEĽA