Dopúšťame sa nových chýb a omylov

Jednou zo zásadných chýb, ktorých sa možno dopustili naši predchodcovia, je trasovanie diaľnice D1 z Prahy a Brna do Mlynskej doliny. Na ich obranu hovorí hystéria z obdobia studenej vojny, ktorá neumožnila využiť vtedy ešte nezastavané okolie Dúbravky a Karlovej Vsi.

Výsledkom bola nutnosť výstavby tunela Sitiny a roky skutočne neúnosná dopravná situácia na križovatke Patrónka. Ďalšia strategická chyba bolo presunutie bratislavskej bytovej výstavby do západnej časti - namiesto toho, aby sa Karlova Ves alebo Dúbravka, neskôr až bizarne riešené Dlhé diely vďaka prirodzenej členitosti terénu premenili na atraktívnu vilovú štvrť, ako je Koliba alebo ako chceli byť Kramáre.

Vôbec, Kramáre, pôvodne chudobná robotnícka štvrť, nezmyselne rozsiahlou výstavbou zdravotníckych zariadení skôr stratili, než získali. Keď som v chlapčenských rokoch pozoroval, ako sa slabučké sanitky Škoda 1203 driapu na Kramáre, nevychádzal som z údivu nad chybami vtedajších straníckych a vládnych rozhodnutí.

Našťastie, neskôr si "socialistickí developeri" tento logistický omyl predsa len uvedomili a ďalšie nemocničné komplexy vznikli v Ružinove a na Antolskej ulici. Významom sa však vôbec nevyrovnajú Ústavu kardiovaskulárnych chorôb, onkológii či pripravovanej výstavbe detskej kardiochirurgie. Aj keď dnešné sanitky sú už naozaj "mocní mackovia" a vybehnú kamkoľvek, aj tak treba ľutovať všetkých pacientov, ktorí musia s vodičmi a lekármi záchrannej služby hlavne v zimnom období takto nezmyselne riskovať. Kramáre pritom stačilo postaviť v Ružinove, namiesto čoraz hustejšej zástavbe okolo ružinovskej nemocnice.Bratislava starne a jej počet obyvateľov klesá. A zároveň, čo je správne, z jeho územia mizne priemysel. Zmizla Káblovka, Gumonka, Mlyny, BEZ, Istrochem je len zlomkom bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova. Vznikajú tak rozsiahle priestory "nikoho", ktoré síce majú konkrétneho vlastníka a projekty s parádnymi vizualizáciami zvyčajne krajšími, než to, čo potom vznikne, ale to je často všetko. Na prvý pohľad je všetko v poriadku. Vymedzené pozemky sú v súlade s územným plánom s požiadavkami na zastavanosť územia a pod. A pochopiteľne, opäť vznikajú nové chyby a omyly...

Zoberme si trebárs projekt výstavby na území bývalého vajnorského letiska. Celý investičný zámer je umiestnený do preletového kužeľa bratislavského Letiska M. R. Štefánika. Namiesto logickejšej výstavby trebárs priemyselného parku typu CEPIT v tejto lokalite, CEPIT je plánovaný do lokality, kde by bola vhodnejšia bytová a vilová výstavba. Úplne ako v Kocúrkove.

Keď som sa čudoval, prečo sa zavíjajúce sanitky musia šplhať do kopca na Kramáre, tak naši potomkovia bývajúci s rodičmi v novej štvrti pri Vajnoroch nikdy nepochopia, kto mohol odsúhlasiť rozsiahlu bytovú výstavbu v takej blízkosti medzinárodného letiska. Nielen história, ale aj urbanistické omyly sa opakujú.

Miro Dolnák, Bratislava
LIST ČITATEĽA