Trasa ropovodu do Schwechatu ešte nie je istá

Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom ešte nemá vytýčenú konkrétnu trasu. Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ropovodné prepojenie v konečnom dôsledku nemusí ísť cez územie Žitného ostrova.

Vzhľadom na prípravu náhradnej trasy táto ani budúca vláda podľa ministra ešte nebude realizovať tento projekt. "Samozrejme to prekročí obdobie tejto vlády, ale zrejme to prekročí aj obdobie budúcej vlády. Čiže dnes nejaké strašenie občanov, že táto vláda chce niečo nepríjemné urobiť pre občanov, nie je pravda, pretože táto vláda ani budúca ešte nebude tento projekt realizovať," dodal Jahnátek.

Minister vidí za celou diskusiou o výstavbe ropovodného prepojenia cez územie Žitného ostrova politiku. "Ja by som povedal, že téma prepojenia Schwechatu na ropovod Družba je obyčajnou politickou témou. Ničím iným. Nemá to absolútne nejaké spojenie s ráciom alebo ochranou životného prostredia. Zoberme si jeden fakt, územie Žitného ostrova je prešpikované rôznymi potrubiami na ropu, na naftu, na benzín a samotná rafinéria Slovnaft je celá položená na vodnom ostrove. Keby som mal ja po správnosti odpovedať všetkým tým tzv. zeleným aktivistom, že aké je to silné ohrozenie, by som v prvom rade povedal, zakážte prevádzku Slovnaftu," zdôraznil Jahnátek.

Celý problém vznikol podľa ministra ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. "Tento spor vznikol za vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa dve maďarské lobistické skupiny navzájom pohádali pre produktovod, nie pre ropovod, pre produktovod, pre výstavbu nového terminálu na brehu Dunaja. A skupina, ktorá bola vtedy bližšia k SMK, vyhrala a presadila si novelu zákona o ochrane územia, o ochrane vody s tým, že sa absolútne zakázali podobné stavby na území Petržalky. Vtedy to vôbec nemalo súvis s prepojením so Schwechatom, ale to malo súvis s produktovodom, ktorý sa mal postaviť zo Slovnaftu do prístavu na Dunaji. Dnes je to dobrá a vyhľadávaná téma najmä pre opozičných politikov, lebo strašenie obyvateľstva ekologickou katastrofou je to najlepšie sústo, ktoré nezodpovední politici môžu občanom ponúknuť," konštatoval minister.

Výstavbu ropovodného prepojenia by mala zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom by malo mať podľa pôvodného projektu 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti, výšku investičných nákladov strany nekonkretizovali.

Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom sa malo pôvodne začať v roku 2012. Ako uviedol v polovici októbra tohto roka minister Jahnátek po podpise memoranda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom v energetickom sektore, do konca roka mali byť v slovenskom parlamente prijaté potrebné zákony. Prípravne práce na ropovodnom prepojení sa mali podľa ministra Jahnátka začať už začiatkom budúceho roka.

Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä preto, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. "Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny od iných transportných systémov. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni," povedal v polovici októbra podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss.

O ropovode by mala byť verejná diskusia

O ropovodnom prepojení medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom cez Žitný ostrov by sa mala konať verejná diskusia, nech občania rozhodnú, čo je „vyšší záujem, lebo Žitný ostrov je zásobárňou pitnej vody pre podstatnú časť Slovenska. Podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon zároveň vyzýva ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby predstúpil pred širokú verejnosť a predstavil, koľko variantov trás existuje. Simon vyzýva aj starostov bratislavských mestských častí, primátora hlavného mesta a novozvoleného predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, aby z územného plánu vypustil plánovaný ropovod cez Žitný ostrov.

„Nemáme ropné polia, nedávajú nám možnosť zarábať. Ale do budúcna možno voda a zdroje pitných vôd budú oveľa cennejšie a pre budúce generácie by bolo užitočnejšie ich chrániť,“ uviedol. Simon doplnil, že sa v tejto veci obrátia aj na europoslancov, aby otvorili tému na pôde Európskeho parlamentu, keď sa to týka dvoch členských krajín. „Ktorý verejný záujem členskej krajiny prevýši,“ opýtal sa. Rovnaký postoj vyjadrili aj predstavitelia mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia - Greenpeace Slovakia či Ekofórum ako aj generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Daniel Gemeran.

„Je pochybnosť o tom, keď ministerstvo hovorí o variantoch alebo o trasách. Zdá sa, že variantov existuje niekoľko, ale tých trás je len jedna jediná. Ale prečo cez Žitný ostrov? Nie je to požiadavka Rakúska, je to podmienka, ktorú si dala Slovenská republika,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede Zsolt Simon. Je tu podľa neho potenciálne ohrozenie, ktoré sa dotýka nielen obyvateľov bratislavského regiónu, ale takmer polovice občanov Slovenska. Zdôvodnil to tým, že z pitného zdroja na Žitnom ostrove zásobuje obyvateľstvo okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti aj Západoslovenská vodárenská spoločnosť v okolí miest Nitra a Zlaté Moravce. „Pokiaľ by sme chceli, vedeli by sme z tejto zásobárne, ktorú tu máme, zásobovať desiatky miliónov obyvateľov a občanov v Strednej Európe,“ myslí si Simon. Za najpodstatnejšie považuje otvoriť širokú diskusiu o tom, čo je verejným záujmom Slovenska. „Vyšším verejným záujmom pre nás je ochrana našich zdrojov pitných vôd než zabezpečenie dodávky ruskej ropy pre rakúsku spoločnosť OMV. Vyšším záujmom SR a obyvateľov SR je ochrana vlastných zdrojov pitných vôd,“ dodal Simon.

Podľa generálneho riaditeľa BVS Daniela Gemerana je Žitný ostrov jedinečný prírodný zdroj pitnej vody, ktorý má schopnosť absorbovať určité znečisťujúce látky. „Vieme monitorovať a analyzovať okamžitú situácia na vodnom zdroji, v tom prípade odstaviť vodný zdroj. Odstavenie vodného zdroja znamená buď nájsť náhradu alebo prestať zásobovať. Ak kontaminovaná podzemná voda dosiahne vodný zdroj, neostáva nič iné, ako prestať ho používať,“ uviedol pre agentúru SITA Gemeran. Ak by sa znehodnotenie týkalo veľkozdroja, podľa Gemerana zaň nemáme reálnu náhradu, čo platí v prípade Bratislavy.

Podľa Eleny Pätoprstej z Ekofóra je pitná voda strategickou surovinou 21. storočia, a to surovinou významnejšou než je ropa. "Akýkoľvek finančný zisk pre firmu Transpetrol nemôže prevážiť riziko znečistenia tohto nenahraditeľného prírodného zdroja," uviedla. Uvažovaný ropovod nemá podľa nej reálny prínos pre zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. "Jeho jediným účelom je umožniť rakúskej rafinérii vo Schwechate čerpať ruskú ropu," povedala Pätoprstá. Presadzovanie výstavby ropovodu cez územie, ktoré patrí do chránených území Natura 2000, je podľa nej sprevádzané porušovaním legislatívnych pravidiel vlády, obchádzaním posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pokusmi o odstránenie vodohospodárskej ochrany, ale i ochrany súkromného vlastníctva.

(sita)