Nedali bločky, aby vraj bolo na výplaty
Nedávno som sa cestou z práce spolu s dvoma kamarátmi zastavil v podniku Espresso Patrónka na Brnianskej 57, kde sme sa stali svedkami veľmi nepríjemného správania čašníka.
Najprv sme si objednali každý veľkú kofolu a chceli sme si ešte objednať aj niečo na jedlo, konkrétne palacinky. Obsluhujúci čašník vo veku okolo 22 - 28 rokov sa správal zo začiatku slušne. Keďže už bolo okolo 22. hodiny, pýtali sme sa, či je ešte otvorená kuchyňa a či nám spravia palacinky. Na túto otázku zareagoval, že nevie, ale spýta sa v kuchyni. O chvíľu došiel a odkázal nám, že palacinky už nie sú, tak sme sa rozhodli pre šúľance, ktoré ešte mali.
O jedle sa rozpisovať nebudem, tu bolo všetko v poriadku. Všetci traja sme boli po práci v dobrej nálade (pozor, nie v tzv. bujarej!), po opätovnom príchode toho istého čašníka a po otázke, či si budeme priať ešte niečo, kamarát odvetil: „Nie, poprosíme účet“. Bolo 22.35 h a až do tejto chvíle prebiehalo všetko v najlepšom poriadku. Nečakane rýchlou, okamžitou reakciou čašníka bola veta: „Osem eur“, na čo kamarát odvetil, že dobre a slušne sa opýtal, či môže vidieť účet.
Táto jediná veta dotyčného riadne nahnevala a so silne nepriateľským výrazom tváre podráždene odvrkol, tentoraz už tykajúc: „Ty mi neveríš?“ Na to kamarát opäť pokojne odpovedal: „Verím, ale v normálnych podnikoch býva zvykom dostať účet.“ Na to sa mu dostalo arogantnej odpovede: „Tak toto akože podľa teba nie je normálny podnik? Tak to si tu potom naposledy!“ Kamarát sa ešte raz opýtal: „To u vás nedávate nikomu účet?“, na čo zaznela ešte divnejšia odpoveď: „Posledný, kto si tu pýtal účet, takmer dostal na p..u.“ Ospravedlňujem sa za vulgarizmus, ale naozaj iba citujem slová obsluhy k zákazníkom reštauračného zariadenia!
Všetci traja sme sa už po týchto slovách nezmohli na slovo, keďže naše argumenty tu evidentne nemali žiadny zmysel. Čašník ešte zašomral niečo v zmysle, že či vidíme to zaparkované čierne auto parkujúce na chodníku pred reštauráciou, že to patrí majiteľovi a ten sa nachádza niekde vzadu za barom. Síce sme nechápali, čo tým chcel naznačiť, ale pod tlakom okolností sme radšej neriskovali stretnutie s majiteľom podniku. Dovtípili sme sa, že tu asi platí, aký majiteľ - taký podnik, tak sme po opätovnej výzve radšej dobrovoľne zaplatili požadovanú sumu bez akéhokoľvek daňového dokladu.
Čašník, keď videl naše šokované tváre, akoby na ospravedlnenie svojho konania na vysvetlenie ešte povedal: „Máme príkaz od vedúceho nedávať študentom bločky, lebo potom nie je na výplaty...“ Stále sme sedeli na mieste v nemom úžase, iba známy sa mu pokúsil vysvetliť, že už nie sme študenti, ale normálni slušní, pracujúci ľudia. Čašník na toto reagoval opäť veľmi svojsky: „Ale vyzeráte mlado.“ Sumu sme nakoniec skontrolovali podľa menu a keďže bola správna, tak sme ju zaplatili. Na základe takéhoto otrasného zážitku však už do spomínaného zariadenia nikdy nikto z nás nevkročí. A nebolo na to treba ani slová čašníka, že sme tu naposledy.
Matej D., Bratislava
LIST ČITATEĽA