V Starom Meste ošetria pagaštany konské
Bratislavské Staré Mesto plánuje aj v tomto roku ošetriť niekoľko stromov - pagaštanov konských pomocou mikroinjektáže proti ploskáčikom pagaštanovým, informovala staromestská hovorkyňa Alena Kopřivová.
"Pri tejto forme sa do kmeňa pagaštana konského navŕtajú malé otvory. Do nich sa vložia ampulky s účinnou látkou, ktorá začne prúdiť do vodivých pletív stromu. Do listov sa dostáva už po polhodine. Jedno takéto ošetrenie chráni stromy v priebehu celej vegetácie," vysvetlila. Takto budú v tomto roku ošetrené stromy v Medickej a Grassalkovichovej záhrade, na Továrenskej, Múzejnej, Prešernovej a Čajkovského ulici.
Po injekciách však ostávajú na strome rany – veľké hnedé škvrny, ktoré sú potierané balzamom, aby sa neprejavila infekcia. "Po prvý raz pristúpime k ošetreniu pagaštanov konských Sallerovou terapiou, ktorá sa robí v dvoch fázach. Najprv sa do koreňového priestoru stromu aplikuje zmes vody, vzduchu a špeciálnej zmesi na báze červených nórskych rias, mykorízy a výživy," spresnila.
Prijatím špeciálneho hnojiva stúpne vnútorný tlak v bunkách natoľko, že ho larvy ploskáčika v listoch neznesú a odumrú. V druhej fáze sa listy stromov striekajú špeciálnym roztokom, ktorý podporuje obnovu prirodzenej ochrannej vrstvy a zabraňuje novému napadnutiu stromu ploskáčikom pagaštanovým.
"Sallerovu terapiu použili v Rakúsku, Nemecku a Taliansku, pričom účinok pretrvá niekoľko vegetačných období," doplnila hovorkyňa. Touto formou budú ošetrené stromy na Hviezdoslavovom námestí, Vajanského nábreží, v Slubekovej záhrade, na Majakovského a Medenej ulici.
Pagaštan konský je na Slovensku tretia najčastejšie pestovaná okrasná drevina s bohatou rozkonárenou korunou, ktorej konáre sa za optimálnych podmienok dotýkajú zeme. Ozdobená je tvarom a farbou listov a rozmernými kvetmi, ktorými sú na jar obsypané konáre. Prvý pagaštan konský vysadili vo Viedni v rokoch 1576 a 1577, odkiaľ sa dostal do zámockých parkov, alejí a neskôr aj medzi verejnú zeleň.
Pagaštany konské ohrozujú larvy ploskáčika pagaštanového. Po prvý raz sa ploskáčik objavil v Macedónsku, na Slovensko sa dostal v roku 1994. Ploskáčik pagaštanový je drobný motýlik, škody spôsobujú jeho larválne štádiá. Larvy poškodzujú listy vyžieraním parenchymatického pletiva, čo spôsobuje ich škvrnitosť, hnednutie, odumieranie a predčasné opadanie.
Stromy spotrebúvajú nadmerné množstvo zásobných látok, silné a pravidelné napadnutie ich oslabuje. Ak sa poškodenie ploskáčikom rok čo rok opakuje, strom môže odumrieť. Základ ochrany pagaštanov spočíva v dôkladnom vyhrabaní opadaného lístia a jeho likvidácia.
"Je to však málo účinné. Kukly ploskáčika totiž z listov ľahko vypadávajú a bez problémov prezimujú na povrchu pôdy. Chemické postreky stromov sú v zaľudnených aglomeráciách – veľkých mestách pomerne zložitou a málo efektívnou operáciou," dodala Kopřivová.
(sita)