Príjem obchodníka závisí od spotrebiteľa

Náš spotrebiteľ je vlastne nesmierne nenáročný. Desaťročia jednotného trhu s veľmi úzkym sortimentom výrobkov ho naučili uspokojiť sa s tovarom, ktorý mu obchod viac-menej neochotne „naservíroval“. Ani na chvíľu väčšine spotrebiteľov nenapadlo, že by mohli byť určujúcim prvkom úspešného podnikania v oblasti obchodu a služieb.

Heslá typu: Sme tu pre Vás, Radi Vás obslúžime, Náš zákazník, náš pán väčšina z nás považovala iba ak za dekoráciu steny, výkladu alebo priečelia budovy. Nečudo. Veď ako sa tieto heslá zhodovali so zamračenými predavačmi, ktorí priam s radosťou používali ono známe: Nemáme! Koniec koncov štátnemu obchodu bolo vlastne jedno, koľko ležiakov zapĺňa regály a koľko výroba produkuje „na sklad“.

Tí šťastnejší nakupovali v Tuzexe a väčšina sa aj tak časom z nutnosti uspokojila s menej atraktívnym tovarom, ale za prijateľnú cenu. Možno si mnohí z vás povzdychnú, že škoda toho obdobia, keď sa za 30 korún kúpili topánočky pre batoľa a tričko či košieľka (i keď fádne) za 35-40 korún. Nostalgikom pripomínam, že kto len mohol, chodil po pestrofarebné oblečenie a mäkké topánočky do Maďarska či NDR - takže k cenám pribudli náklady za cestovné a čas ukradnutý z dovolenky. Pretože márne - každá mama chce mať čo najzlatšie dieťa a deťom svedčí farebnosť.

No nie toto je zmyslom môjho dnešného článku. Ide mi o to, že ešte aj po desiatich rokoch trhového systému sa toho veľa nezmenilo v prístupe predajcov a poskytovateľov služieb voči zákazníkovi. Nájsť usmievavého, priateľského a ochotného predavača je naďalej problémom. A to napriek tomu, že je tento druh podnikania prakticky úplne v súkromných rukách. Japonci vraj pred otvorením obchodov zhromaždia personál a všetci sa musia niekoľko minút ukláňať a usmievať, aby boli pripravení na uspokojenie zákazníkov. Dobre vedia, že od ochotného a príjemného predavača spotrebiteľ často kúpi aj to, čo pôvodne nemal v pláne. A veru od ochoty spotrebiteľa otvoriť peňaženku závisí príjem a blahobyt podnikateľa. Preto ma udivuje, že sa majitelia obchodov a služieb tak málo starajú o to, ako sa správajú ich zamestnanci. Možno by sa bez haliera investícií ich obrat podstatne zvýšil. Neveríte?

Bola som teraz tri týždne na liečení v Dudinciach. Poukaz som dostala do liečebne Jantár, ktorý patrí Agrozdravu, čiže je neštátny. Liečebňa je postavená pomerne ďaleko od kúpeľov, preto musí pacientov do termálneho bazéna voziť autobus, zatiaľ čo ubytovaní v Rubíne či v Smaragde to majú priamo pod nosom. Iste mi uveríte, že patrím k náročným spotrebiteľom, ktorým takýto detail niečo hovorí. A napriek tomu by som sa opäť ubytovala v Jantáre. Prečo? Nuž pre absolútne na pacienta orientovaný personál.

Usmievavý, ochotný a priateľský. Myslíte si, že sa tam nevyskytnú problémy? Áno, ibaže ich krédom je, že za to nemôžu pacienti, a preto sa to na nich nesmie prenášať. Nuž nechcela som robiť niekomu reklamu. Ibaže, ako inak dokázať, že tam, kde majiteľom záleží na spotrebiteľovi, je všetko podriadené nie jeho potrebám, ale želaniam. A to je jediná skutočná cesta k podnikateľskému úspechu. Pretože naozaj: Zákazník je pán.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN