Nevzdávajte sa a trvajte na svojom práve!

Každý, kto príde do styku s veľkým počtom ľudí vie, že to nie je vždy jednoduché. To je aj príčinou, prečo sa tak ťažko nachádzajú ľudia, ktorí sú ochotní aj schopní vykonávať poradenstvo.

Tobôž, ak to je za doslova „vatikánsku menu“. Nie vždy sa totiž dočkajú aspoň poďakovania. Nahnevaný spotrebiteľ si nezriedka vyleje zlosť práve u nás v poradni. Ani po trpezlivom vysvetľovaní nie je ochotný priznať si, že urobil chybu, alebo že legislatíva neumožňuje, aby sme mu účinne pomohli.

Faktom je, že ani po desaťročnom úsilí o vytvorenie účinného systému ochrany spotrebiteľa sa ešte ani len neuvažuje o inštitúcii, ktorá by v mene spotrebiteľa mohla prevziať na seba úlohu vedenia sporu voči obchodu či službám. Spotrebiteľ je odkázaný na postup podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že musí konať sám - s využitím právnikov a po zaplatení zálohy na súdne trovy. Aj potrebné odborné posudky si musí zaobstarať a zaplatiť vopred.

Ak súd vyhrá, samozrejme, dostane uhradené všetky náklady - ale kto už dnes u nás volí takúto zdĺhavú a čiastočne aj neistú cestu? Radšej to nechá tak - rezignuje. A nadáva zväčša na nevinných, či hľadá cestu, ako sa sklamaniam vyhnúť. Napríklad tým, že ide textilné výrobky, obuv či domáce spotrebiče kúpiť do susedných štátov. Apelovať na národné cítenie nemá zmysel. Dôchodca či matka viacdetnej rodiny si nemôže dovoliť okrem „ekonomického balíčka“ ešte aj uprednostňovať často menej kvalitný či drahší výrobok vyrobený na Slovensku. Kupuje tam, kde to je lacnejšie a v uspokojujúcej akosti.

Naši zákonodarcovia doposiaľ nevedeli alebo nechceli zaviesť poriadok do cenotvorby, ktorý by zaručoval, že za drahý peniaz v prepychovom obchode nekúpim nejaký „šmejd“ ako na trhu. Žiaľ, práve o tom je reč. Desiatky sťažností už v roku 1999 na športovú či vychádzkovú obuv a čižmy sú toho najlepším dôkazom. Drahá ručne šitá obuv premoká dokonca oficiálne - veď doma v škatuli nájdete lístok, že môže!

Pamätám si ešte ručne šité baťovky, ktoré veru nepremokali - asi ich vedeli robiť. Vychádzková obuv či takmer 4000-korunové čižmy zasa môžu v pohode premokať, ak vydržia po aspoň 200 ohybov predpísaných normou zostať suché. Nech mi je odpustené, ak sa nazdávam, že tie „ohyby“ sa rovnajú krokom: to znamená tak 300 metrov pre muža a 400 pre ženu a vari 600 pre drobca. V Bratislave teda premoknú topánky aj vtedy, ak sa budem voziť autom: od zaparkovania po, povedzme, poštu.

Pri športovej obuvi je zasa iný háčik: pri reklamácii na vás zhnusene zazrú a vyhlásia, že je príliš opotrebovaná! Rozumej: ak 3600-korunové tenisky nosí mládež v priemere 70 kg hmotnosti ako jedinú obuv cca 4 mesiace - rozlepí sa podrážka a rozpára sa koža. Je mi ľúto, ale mám pre vás dve rady:

1. Nevzdávajte sa a trvajte na svojom práce! Šesťmesačnú záručnú lehotu výrobok musí vydržať.
2. Máme poslancov v Národnej rade SR. Píšte im o svojich zlých skúsenostiach. Možno sa dožijeme skutočnej ochrany.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN