Neodborná pomoc ľuďom bez zázemia zvyšuje podľa praxe počet odkázaných
Problematika ľudí bez domova v posledných týždňoch zaujala verejnosť, ale už roky sú tu takí, ktorí sa o nich starajú bez veľkých rečí, bez snahy zarobiť a pritom výsostne kvalifikovane.
Problém ľudí bez domova je oveľa viac problémom duše ako chýbajúcej strechy. Nie náhodou patria inštitúcie, ktoré sa o túto problematickú skupinu starajú, do duchovnej sféry. Sú to Misionárky lásky, Milosrdní bratia, otec Srholec a Bratislavská katolícka charita (BKCH) a sestry rehole sv. Alžbety. Kňaz Anton Don Srholec prvý prevádzkoval nocľaháreň, ktorá momentálne slúži najmä starším a chorým. Spolu s Milosrdnými bratmi denne poskytujú stravu v útulku v Biskupiciach a tiež základné a odborné vyšetrenie vo svojej nemocnici. Podmienkou na umiestnenie v útulku je snaha hľadať si prácu.
Misionárky lásky (sestry Matky Terezy) venujú zvýšenú pozornosť abstinujúcim alkoholikom, chodia na miesta, kde sa bezdomovci zdržiavajú a ponúkajú im svoje služby. Sestry rehole sv. Alžbety podávajú stravu cez víkendy a sviatky, čím dopĺňajú po dohode s charitou jej aktivitu cez pracovné dni. Ako hovorí Katarína Rašlová z Charitatívno-sociálneho centra BKCH, ročne poskytnú služby 700 - 1000 ľuďom, od roku 2000 registrujú 2136 klientov. Poskytujú poradenstvo, jedno teplé jedlo v pracovné dni, možnosť hygienickej očisty a výmenu šatstva a bielizne. V odôvodnených prípadoch poskytujú finančnú a materiálnu pomoc sociálne odkázaným rodinám.
Výpočet všetkých dobrých skutkov by potreboval nepomerne viac priestoru, ale práve K. Rašlová nás vo svojom liste upozorňuje na potrebu duchovnej pomoci bezprizorným. Cieľom všetkých týchto inštitúcií je viesť ľudí bez domova a sociálne odkázaných k prevzatiu svojho osudu do vlastných rúk: Treba ich naučiť zmeniť správanie, to je druhá, ale najťažšia polovica pomoci. Polovičná, teda neprofesionálna pomoc má za následok nekonečný, stále sa zväčšujúci kruh odkázaných.“
K. Rašlová poukazuje na to, že dlhodobý pobyt na ulici znižuje možnosť resocializácie, zvyšuje zdravotné poškodenia, vedie k závislostiam a zrúteniu osobnosti. „Bratislavská katolícka charita sa na základe dlhodobého mapovania a analýzy situácie v meste a z nej vyplývajúcich potrieb rozhodla pred asi dvoma rokmi zamerať svoju aktivitu na služby „prvej pomoci“. Podmienkou je zriadenie komunitného centra, s 24-hodinovou prevádzkou so štruktúrovaným systémom služieb. Priestory na túto aktivitu hľadala a hľadá u rôznych subjektov, ale zatiaľ márne,“ končí K. Rašlová.