Počasie sa, našťastie, riadi inými pravidlami

Keď ešte nemali v Egypte najväčší prejav pokroku, mali záplavy a Nílom cez Káhiru pretieklo dvakrát toľko vody ako pred postavením priehrady v Asuáne.

Začínam týmto zlomyseľným konštatovaním preto, lebo nedávno mi istý mladý muž povedal, že on je na rozdiel odo mňa moderný. A preto si myslí, že pred veľkými peniazmi treba cúvnuť, pretože kto to spraví (išlo o rekonštrukciu istého paláca), ak nie boháči?! Odbúranie záplav v Hornom Egypte totiž neznížilo počet utopených, ale prinieslo potrebu hnojiť syntetickými hnojivami, čo dovtedy nebolo. Obrovské zrkadlo priehrady dávajúcej elektrinu zároveň odparí polovicu vody, keď tam rieka len tak nečinne leží.

My sme takéto problémy nikdy nemali (ale vraj budeme mať) a preto sa ešte nikto reálne nepokúsil komandovať počasie. Novotného (to bol čosi ako prezident) okrídlená veta „Poručíme větru,dešti“ bola len rečnícka póza. A tak si u nás naďalej prší tak, ako to nebesia uznajú za vhodné.

Pršalo napríklad túto noc. Okrem ochladenia rozpálených vozoviek to kúsok vozovky aj umylo. Išlo o vozovku kúsok od našej redakcie, kde majetný rekonštruktér starej budovy nemá na polievanie, akurát jeden počerný muž s lopatou tam pravidelne stenčoval dvojcentimetrovú vrstvu ujazdeného prachu na polovicu.

Niekedy tu zasa strašne silno fúka. Keď je taká víchrica, všetci sa schovajú a vietor odpíli konáre, ktoré boli zrelé pod pílku. Niekedy sa mu podarí zoťať aj zdravé drevo. Berme to ako mzdu za prácu, čo robí za niekoho iného.

Lebo kedysi jazdili týmto mestom od jari do jesene polievacie autá. Domovníci polievali chodníky. Mesto orezávalo všetky dreviny. A to bolo menej peňazí. Postupným víťazením komunizmu nad človekom ale tieto aktivity ubúdali.

Títo noví tento postoj zdedili a nepolejú, neodpília. Ešteže máme počasie. Ale načo máme potom týchto nových?

Gustav Bartovic