Cintorín by mohol fungovať zároveň ako park

O pár rokov nebude v Bratislave kam pochovávať, o možných miestach sa vedú diskusie, problémom je, že miestne samosprávy aj verejnosť väčšinou odmietajú umiestnenie cintorína v ich mestskej časti.

Pritom je v Bratislave rad cintorínov, kde sa už nepochováva, a čitatelia kladú otázky, či by sa nemohli pri súčasnom ubúdaní zelene v meste zmeniť na parky.

Riaditeľ mestského pohrebníctva Marianum Miloslav Hrádek však k tomu hovorí: „Veď napríklad Ondrejský a Mikulášsky cintorín i cintorín na Kozej bráne slúžia ako parky pre verejnosť. Momentálne nás naozaj viac ťaží otázka, kde budeme pochovávať o päť rokov.“

V tejto situácii sa často hovorí o Ružinovskom cintoríne, o rozšírení jeho kapacít sa však oficiálne neuvažuje. M. Hrádek vidí možnosť elegantného riešenia v budovaní parkov, v ktorých by sa aj pochovávalo, pričom by priestory pre tieto dve funkcie diskrétne oddeľovala architektúra zelene: „V Petržalke sa má vybudovať park na päťdesiatich hektároch pôdy. Prečo by to nemohlo byť napríklad tam?“ kladie otázku a dodáva, že napokon aj Ružinovský cintorín bol architektonicky koncipovaný ako park, kde sa pochováva.

Krásou a množstvom kvalitnej zelene oplývajú napriek svojej zanedbanosti aj židovské cintoríny. Zistili sme však, že na ich údržbu mesto neprispieva ako na iné cintoríny a komerčná cena je pre náboženskú obec nestráviteľne vysoká. Na otázku, či by ich bolo tiež možné zmeniť na parky za predpokladu, že by mesto prispievalo aj na ich údržbu, riaditeľ mestského pohrebníctva M. Hrádek odpovedal, vraj je presvedčený o tom, že akýkoľvek cintorín by mohol fungovať zároveň ako park.

(gub)