Obnova vojenského cintorína pokračuje
Vojenský cintorín v petržalskej časti Kopčany sa po desaťročiach devastácie má na tohtoročné Dušičky dočkať opätovného sprístupnenia.
Toto miesto pripomínajúce hrôzy každej vojny sa takmer stratilo, pretože v minulom režime ležalo v zakázanom hraničnom pásme. Príroda spravila svoje. Hroby sa prepadali, kríže na nich hnili a lámali, stromy, ktorých semená sem navial vietor a nanosili vtáky, vyrastali spomedzi buriny priamo na hroboch.
Pred troma rokmi mestský investor pamiatkovej ochrany Paming začal s prvou etapou obnovy - čistením areálu. Do vlaňajšej jesene sa tu preinvestovali len necelé dva milióny korún, dnes už však je značne skorigovaná predstava o ďalších potrebách, ktoré vlani vyčíslili na ďalšie dva a pol milióna.
„V obnove cintorína pokračujeme a pokiaľ dostaneme financie, ktorých potrebu odhadujeme na osem miliónov, do Dušičiek to stihneme,“ hovorí pracovník firmy Paming zodpovedný za jeho obnovu Jozef Tóth. Dodáva, že sa snažia získať na obnovu cintorínu aj peniaze z rezortu obrany, výsledok rokovaní však zatiaľ nepredpovedá.
Obnove tiež neprajú nové ekologické normy. Cintorín vyčistili, ale nedostali povolenie na výrub všetkých náletových stromov. Ešte stále asi desať vyrastá priamo z hrobov, takže to ovplyvnilo aj architektúru budúceho pamätníka. Vyriešia to tak, že vyznačené obdĺžniky hrobov budú len v prvom rade, v ďalších budú umiestené len kríže.
Chodníky sú hotové už takmer dva roky, sú vysadené stromy, areál je však neoplotený, takže zakúpené okrasné kry sú zatiaľ u dodávateľa, aby ich nik neukradol. Treba ešte vyznačiť hrobové miesta, dať im obruby a umiestniť kríže. A zhotoviť poriadny plot. V súčasnosti areál oplocujú len provizórnym plotom, aby zabránili jeho devastácii ešte pred dokončením.
„Primátor má veľký záujem na tom, aby sa tomuto miestu vrátila jeho dôstojnosť,“ hovorí J. Tóth. Aj toto miesto totiž môže reprezentovať Bratislavu v zahraničí - na cintoríne ležia ostatky príslušníkov asi deviatich európskych štátov, ktorých vojna zaviala do Bratislavy.
Gustav Bartovic