Zeleň v okolí Istropolisu je zdevastovaná

Kráčam od Trnavského mýta poza Istropolis. Samozrejme, že chodník je taký zaprataný autami, že miestami ich musím obchádzať po ceste. Platené parkovisko je pritom poloprázdne.

Betónové kvetináče sú prázdne. Nemá kto do nich zasadiť kvety. To už asi nie je v kompetencii starého pána, ktorý pravidelne v slnku, v daždi, či vo vetre upratuje okolie Istropolisu.

Donedávna sa jeho neúnavnej mravčej práci vyškierali vyschnuté kríky „živého“ plota, ktoré lemovali chodník. Vyzerali príšerne, ale starý pán si s nimi poradil. Teraz tam už zostala len kovová konštrukcia. Neviem, čo sa tam plánuje zasadiť, lebo kríky určite podľahli kvalitnému soleniu. Hádam by tam mali šancu iba letničky alebo nechať čistý trávnik, veď na to existujú odborníci.

Idem ďalej po Kukučínovej ulici a som stále viac presvedčená, že miestni poslanci by mali chodiť po svojich obvodoch pešo. Zistili by, že stromy a kríky okolo chodníkov sú dobrá vec, ale... S pribúdaním listov na stromoch konáre klesajú a kríky, hoci boli ostrihané, miestami už siahajú do jednej tretiny chodníka a ešte sa budú rozrastať.

Keď musím ísť po strane chodníka vedľa cesty, ozaj mi často nie je všetko jedno. Neviem, akou rýchlosťou tu jazdia autá a autobusy, ale mne sa zdá, že po takejto ceste by mohli ísť aj pomalšie.

A ešte mi tu chýbajú odpadkové koše. Nie každý je ochotný nosiť po vreckách či v kabelke to, čo patrí do koša, kým naň náhodou naďabí.

Keď odbočím na Budyšínsku ulicu, určite tu v každom dennom období nájdem „opapučované“ autá. Vodiči nerešpektovali dopravnú značku. A čo chodci? Na priechode pre chodcov pri tržnici by sa zišiel tiež jeden vyberač pokút od chodcov za nerešpektovanie semaforu. Už dvojročné dieťa vie, že keď svieti červený panáčik, treba stáť a porušujú to najmä starší ľudia.

Nedávno mi to už nedalo a jednej sivovlasej panej, ktorú len tak-tak minulo auto, ktoré malo zelenú, som sa spýtala, či ju už život omrzel a veľmi sa ponáhľa... na cintorín.

Spomaľme, pozerajme sa okolo seba a kto má v kompetencii spríjemniť nám prostredie, nech tak robí. No nezabúdajme, že veľa problémov si spôsobujeme vlastnou ľahostajnosťou.

Kornélia Ludvigová, Bratislava
LIST ČITATEĽA