Technické pamiatky sú - ale v ohrození

V minulom čísle sme informovali, že sa zrodila výnimočná iniciatíva na záchranu technických pamiatok zložená z predstaviteľov mimovládnych organizácií, ako aj štátnych inštitúcií.

Jej výsledkom je okrem iného aj zoznam objektov a súborov, ktoré by si zasluhovali ochranu. Na jednom z popredných miest je Gumon, v ktorom sú na zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok vytypované dva objekty, hoci areál ako celok bezpochyby tiež je zaujímavý a využiteľný. Ide tu však najmä o to, aby Gumon nenasledoval osud Kablovky či Siemensu.

Nezanikli však len tieto dva. Fanatické budovanie Petržalky prežila z kolónie robotníckych domčekov len dvojica a z nej napokon zostal len jeden. Ešte predtým sa desaťročia systematicky ničila vinohradnícka architektúra Bratislavy a vyvrcholilo to v nedávnych rokoch zámerným zanedbaním až do zničenia domov medzi Vysokou a Obchodnou ulicou. Na smrť je odsúdený areál Parku kultúry a oddychu a v bývalých priemyselných zónach mesta je viacero ucelených areálov s vyslovene vzácnymi stavbami, ktorých majitelia len čakajú na developerov. Nik nevie, čo bude s komplexom krásnych budov bývalej Štátnej nemocnice.

Marián Paulíni, jeden z vedúcich osobností iniciatívy hovorí: „Ešte stále stoja Gumonka, Cvernovka, Matador, Dynamitka, objekty v prístave, máme Starý most, ktorý je vraj teraz ohrozený prestavbou, sú tu železničné viadukty... To, čo sme si nechali zbúrať, už ťažko vzkriesime, ale aspoň si uchovajme to, čo ešte stojí...“

Tu nejde len o pamiatku ako vec, ale, ako hovorí M. Paulíni: „Treba si uvedomiť, že tu ide o rozľahlé areály, ktoré nemali len estetické a architektonické hodnoty, ale boli svedectvom nášho intelektu a rozvoja, míľnikom histórie Bratislavy, zviazaným s tisíckami osudov.“ Pripomína, že sme sa nemali kde naučiť vzťahu k technickým pamiatkam a ich efektívnemu využitiu, ako napríklad Gasometre vo Viedni alebo Vaňkovka v Brne a tak si ani verejnosť nevie predstaviť revitalizáciu industriálu.

Gustav Bartovic