Nekričte, len trvajte na svojom práve

Na Slovensku sa rozmohla nákazlivá choroba. Každý, s kým sa človek stretne, začne nariekať, že má nízky dôchodok, nanič plat a vôbec: peňazí je leda tak na prežívanie.

Po pravde povedané, je žiaľ u nás aj vrstva naozaj chudobných, ktorí ledva vyjdú do výplaty k výplate. Zaujímavé je, že práve títo ľudia sa akoby hanbili za svoju chudobu a málokedy nariekajú.

Môj otec často vravieval, že kto stále plače nad nízkymi príjmami, tomu treba zobrať. Ak sme sa ako deti žalovali, že máme menej ako spolužiaci, iba nás poučil, že sa máme porovnávať s chudobnejšími a nie s bohatšími deťmi. Lebo porovnávať sa s bohatými je prameňom nepretržitej nespokojnosti.

Vtedy som prirodzene nebola nadšená takouto poučkou. Dnes už viem, že otec mal absolútnu pravdu. Zmena systému po roku 1989 vytvorila veľmi rýchlo vrstvu super bohatých a tých ostatných. A ľudia sa začali medzi sebou porovnávať. Výsledok? Nespokojnosť so svojimi možnosťami! Iste vás už toto filozofovanie nebaví. Ibaže dovoľte poznámku: denná prax ma presvedčuje, že v skutočnosti väčšina obyvateľov Slovenska má k chudobe poriadne ďaleko. Aj nedávno predo mnou pri pokladni hypermarketu stála rodinka a nepretržite nadávala, ako ledva žije z tých mizerných sociálnych dávok, a preto musí vyhľadávať akcie. Prečo nie - veď akcie sú práve o úsporách. Ale táto konkrétna rodina mala nákup za niekoľko tisíc korún a dieťa sedelo v kočíku za cca 20-tisíc korún.

Podobne si všímam v médiách najväčších krikľúňov s cigaretami v ústach a mobiloch v rukách, ktorí nemôžu platiť za služby spojené s bývaním, zato na návštevu krčiem či na hracie automaty im peniaze stačia. Najhoršie je, že takýto „chudáci“ zneužívajú náš sociálny systém, vedia perfektne vydierať ešte aj zákonodarné orgány, ktoré sa snažia riešiť problém „biedy“, ktorá v skutočnosti je iba ak neschopnosťou hospodáriť.

Dávno som sa vzdala snahy spasiť svet a robím to, čo viem. Radiť rozumným a bezradným. A pretože som spomenula akcie v obchodoch, mám naporúdzi radu. Kupujte to, čo potrebujete a nerobte láskavosť obchodu, ktorý vám podsúva šmejdy. A u akciových tovarov si dávajte dobrý pozor, koľko vám nablokujú pri pokladni.

Je veľkým nemravom obchodov, že inzerujú znížené ceny - a pri pokladni vám nahodia tie pôvodné. V takom prípade máte dve možnosti: nechať tovar pri pokladni a odstúpiť od kúpy. Ak trváte na vybranom tovare, potom sa nehanbite ísť k vyhradenému reklamačnému miestu a žiadať nápravu. Nemusíte kričať, iba trvať na svojom práve, že cena výrobku z regálu, je cenou konečnou pre spotrebiteľa. Potrebujete nato iba o niečo viac času, ale stojí to zato!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN