Mičurinov osud nech je nám varovaním

Slivky veľké ako dyňa pestovali v Sovietskom zväze. Dokonca hneď dvoma metódami. Jednu vymyslel Mičurin druhú Černobyľ.

Mičurin bol známy tým, že rastliny krížil, vychovával, pestoval, zlepšoval, skrátka robil s nimi divy. Medzi bratislavskými pioniermi bol zasa známy tým, že jeho smrť spôsobil pokus, pri ktorom si skrížil nohy a potom sa mu už nepodarilo ich rozkrížiť. Medzičasom slivky veľké ako dyňa vykapali.

Dedo, ktorý mal v čase, keď nás učili o Mičurinovi, už osemdesiat, sa vždy náramne rozosmial, keď počul to meno. Obrábal svoje polia a krížil svoje stromy tak, ako sa to naučil od svojho deda. A stačilo to na uživenie dosť veľkého gazdovstva a na dnešné časy nevídaného počtu detí.

Mičurinovia sa vracajú. Vraj kdesi v Bruseli pošepkal strom nejakému úradníkovi z biologickej komisie, sekcia strihanie a tvarovanie drevín, že zimný rez je nedobrý. Keď je drevo vo vegetácii, má viac síl a ľahšie sa ubráni.

Pradedovi môjho pradeda zasa strom pošepkal, že je lepšie strihať mimo vegetácie, lebo vetvičky sú už ako vyrastené nechty, šťavy neprúdia hore-dolu a neroznášajú prípadnú nákazu a ani z rany toľko síl nevytečie. Navyše, kedysi stromom rany po reze ošetrovali, ničím menej dobrým ako včelím voskom. Ani to sa už nerobí.

Okrem toho strom vo vegetácii sa pripravuje aj na rodenie. Čo je to za záťaž, to by nám vedeli povedať redakčné kolektívy médií propagujúcich odstraňovanie záťaží bežných životných procesov a účinne prispievajúcich k šíreniu anorexie. Prečo sa nikto nespýtal toho stromu, či znesie naraz záťaž aj z predrodenia, aj z rezania?

Neovládam reč stromov, preto sa žiadneho nespýtam, ako to je naozaj. Možno sú naozaj cez vegetáciu silnejšie, ale ja si zasa silno myslím, že tie tisíce rokov, čo človek stromy pestuje, vedel, prečo to robí, práve keď je pokoj. Okrem toho rozumiem reči ľudskej aj jej náznakom a viem, že my sme sa museli vždy opičiť.

Len aby sme neskončili ako Mičurin.

Gustav Bartovic