Dobré je niečo iné ako pohodlné

Ak by som si mal vybrať z týchto dvoch kategórií, neváham. Keďže od malička chodím obutý, viem spoľahlivo určiť, ktorá z nich je vážnejšia, zdá sa však, že ani takáto vedomosť sa dnes nenosí.

Dobré topánky sú také, do ktorých nenatečie. Pohodlné sú papuče, skúste však v nich vyjsť za dažďa. Dobré je napríklad to, čo robila a s čím práve končí skupina ľudí, každý z nich v sebe zosobňuje profesionalitu aj nadšenie, hoci ich práca nie je práve najpohodlnejšia. Hovorím o archeológoch z Podhradia a hneď na začiatok musím povedať, že viem, čo hovorím. Na pohľad ľahučká robota, keď sa črepiny hrnčekov ometajú jemnou štetôčkou, je menej ako príslovečný povrch ľadovca.

Je to fyzická drina, každému jednému to zanechá stopy na kĺboch nôh, pretože v tej jame sa nadrú. Viem to. Nadrú sa aj duševne, napriek tomu, že aj po tejto stránke sú už pred vstupom do jamy vyzbrojení, ale každé prekvapenie ich núti prehodnotiť aspoň časť toho, čo sa naučili, každé poznanie im predkladá pred oči to, čo mnohí z nás tak nenávidia - nové obzory. A práve preto je ich nepohodlná robota dobrá, ale strašne dobrá...

Tam pod Hradom posunuli vedomosti o Bratislave nepohodlným smerom. Nebola to zastrčená osada na potoku Vydrica, ale veľmi dôležité miesto pri brode cez Dunaj. Bratislava nebola jednonárodná, tobôž nie číro slovenská, ale vždy polyglotná a napriek tomu čosi šumí, že možno práve zo šera mohutného keltského osídlenia (taká mohutnosť sa nečakala) prichádza základ jej najnovšieho a teda súčasného názvu. Slovanskosť nepriniesli do Bratislavy kdesi spoza hôr a dolín plných slovanského medu, ale tu, na hraniciach riek, národov a etník stála jedna z najstarších slovanských stavieb na našom území.

Mnohí si budú musieť svoje rozprávanie o tom, čo je Bratislava, strčiť za širák. Bratislava je tým, čím je. Obrovským fenoménom, ktorého osud a vývoj nie je v želaniach maličkých ľudí, ale daných zákonitostiach vývoja ľudstva. Vedieť to je dobré, aj keď pre mnohých nepohodlné.

Gustav Bartovic