Učme sa už rátať s drobnými mincami

Z času na čas ma pochytí havlovská blbá nálada. Zväčša to nie je bez príčiny. Napríklad dnes ráno ma pred lekárňou „prepadli“ dve skôr narodené dámy. Za každú cenu ma presviedčali, že po zavedení eura nevyžijú zo svojich mizerných dôchodkov.

Veď iba na lieky mesačne platia skoro tisíc korún. Nepochybne sú naše peniaze mizerné. Aj platby za lieky by nemuseli postihovať práve dôchodcov, ktorí desaťročia platili zdravotné poistenie. Žiaľ, po zmene systému - po roku 1989 - nikoho nezaujíma, že platili do systému, z ktorého nič nepotrebovali, až na nejaké tie tabletky proti chrípke. Chápem, že majú pocit krivdy, ak sa s nimi zaobchádza ako so záťažou.

Menej už ale chápem, prečo koncentrujú svoje obavy práve na zavedenie eura. Veď ide iba o výmenu jedného platidla za iné. Vôbec nepôjde o bezohľadné ožobráčenie obyvateľstva ako pri výmene peňazí v roku 1953 (1:50). Na začiatku spomenuté dámy nechceli pripustiť, že síce dostanú dôchodok delený 30-timi, ale že ceny budú prepočítané rovnakým kurzom. A že budú za lieky a vôbec za väčšinu tovarov platiť nie stovkami - ale iba desiatkami eur, alebo ešte menej. Je pravda, že aj ja mám obavy čo sa prechodu na euro týka.

Moje obavy plynú zo znalosti našej národnej povahy, ktorá si „drobáky“ príliš neváži. A tak sa môže stať, že v prvých dňoch po prechode na euro časť nízkopríjmových domácností psychicky neunesie „nízke“ ceny v obchodoch a bude nakupovať nad svoje pomery. Tú čokoládu či ovocie a džúsy za pár drobných pre žobrajúce deti, alebo nové oblečenie pre malé parádnice, či autíčko pre vnúčika. Veď to budú halierové, pardon, centové položky, no nekúp to!

V prvej chvíli nepomôže pravdepodobne ani euro kalkulačka, ktorú štát sľubuje dodať do každej rodiny. Ibaže 100 centov je jedno euro a z mesačného príjmu niekoľko málo stovák sa pomerne rýchlo rozkotúľajú na takéto neuvážené nákupy!

Takže pravidlo číslo jeden znie: nenechať sa omámiť nízkymi cenami! Hneď druhé pravidlo súvisí tiež s našimi národnými zvyklosťami: ktože by sa babral pri platení s drobákmi, radšej nech mi v obchode vydajú. Priatelia: väčšej hlúposti sa nemôžete dopustiť! Za veľmi krátky čas budete mať pri takomto postupe plný mešec peňazí, ktorý vám prerastie cez hlavu.

Verte mi, že aj ja som sa na vlastnej chybe v Bruseli presvedčila, že nemôžem pohodlne platiť papierovou 5 eurovkou, ale že vo vlastnom záujme sa musím pri každom nákupe zbaviť čo najviac drobných. Zo začiatku to niektorým bude robiť ťažkosti, pretože paradoxne sú nižšie hodnoty mincí väčšie ako vyššie (nie všetky), ale táto skúsenosť príde sama po pár dňoch. Za chvíľu budete mať mince doslova v prstoch.

No a ešte jedna praktická rada: nezásobte sa nadmerne sľubovanými „štartovacími“ balíčkami mincí. Verte, budete ich po pár nákupoch mať možno viac, ako vám to bude milé.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN