Pokosenú trávu treba aj na sídlisku pohrabať

Situácia na petržalskom sídlisku ma donútila napísať pár riadkov so žiadosťou o prehodnotenie momentálneho stavu.

Každoročne po zime býva zvykom, že príroda sa prebúdza, stromy ozelenejú, všetko kvitne a rastie tráva, čo je normálne.

Bohužiaľ, na našom sídlisku, konkrétne okolie ulice Vavilovova, kde bývam, sa každoročne premení po skosení trávy na zapáchajúce smetisko čo teda za normálne nepovažujem. Celý problém je v „šikovnej“ firme, ktorá kosí trávu v našom okolí. Robotníci prídu, povozia sa na traktoríkoch a odídu. Zdanlivo normálna vec, horšie je, čo zostane po nich okrem vône čerstvo pokosenej trávy. Tráva je rozmetaná doslova všade, po cestách, po chodníkoch, po autách, ale aj po „šťastných“ okoloidúcich.

Tento stav trvá, až kým to vietor nerozfúka a tráva úplne neuschne. Horšie je, že na trávnikoch sa tráve väčšinou nepodarí uschnúť, pretože nie je rovnomerne rozložená. A tak v kôpkach, ktoré nestihli ratolesti psíčkarov s chuťou rozmetať všetkými smermi, tráva veselo hnije spolu s exkrementmi niektorých miláčikov. Keďže mám tú smolu a bývam na nižšom poschodí, tak ranné prebudenie po otvorení okna je naozaj veľmi rýchle a vetranie si radšej rozmyslím.

Je mi jasné, že zaplatiť pár nezamestnaných s hrabľami by zruinovalo mestský rozpočet, preto by niekto možno mohol trošku otvoriť oči a pozrieť sa, ako to funguje v iných častiach mesta. Asi by bol prekvapený, aké to je jednoduché. Stačí, aby kosiace traktory mali zberné koše a pokosenú trávu by hneď vozili k pristavenému kontajneru ako to napríklad funguje v Ružinove.

Takto by na tom nikto neprerobil a ľudia by mohli na sídlisku normálne existovať. Myslím si, že prví by sa poďakovali alergici, aj keď človek nemusí byť ani alergik, aby mal problém s dýchaním v takomto smetisku, hlavne keď sa zdvihne vietor, to si tu pripadáme ako na divokom západe. Momentálne už rastie nová tráva a tá nepokosená tam už dohnije. Som naivný, keď dúfam, že po ďalšom kosení budeme týchto problémov ušetrení?

Ľuboš Mocko, Petržalka
LIST ČITATEĽA