Dobré vedieť pravé mená všetkých vecí

Cudzie jazyky sú náramne dobrá vec. Najmä pre tých, ktorí žiaden neovládajú a v spoločnosti, kde sa mnohojazyčnosť akosi nenosí, veď kto príde, nech sa naučí po našom.

Potom si môžu staré veci označovať po novom. Napríklad taký asistent predaja znie oveľa lepšie ako predavač, hoci ten druhý musel byť vyučený a vedieť, o čom je reč.

Dôležité tiež je nepoznať hlbšie historické súvislosti, vnútorné i vonkajšie premeny jednotlivých javov a profesií, aby sa plne využila možnosť nazývať veci pekne a nepresne.

Zoberme si také slovo developer. Znie to náramne dobre, až na to, že do začiatku deväťdesiatych rokov sa toto slovíčko aj u nás používalo na vývojku. Teda chemický roztok, v ktorom sa vyčaroval zo sivého filmu pekný čierno-biely alebo aj farebný negatív.

Ak sa človek, ktorý toto vie, teda pozná jazyk, stretne so slovíčkom developer, očakával by, že ide o človeka, ktorý čosi rozvíja, zveľaďuje. V tom prípade by sa dal označiť aj ako businessman. Obchodník. Pripúšťam, sú aj takí. Jedného som už stretol. Obchodník je taký, ktorý kúpi, zveľadí, dá teda pridanú hodnotu a zaplatí z nej daň, a potom predá ďalej.

Písala mi elektronicky príbuzná z Belfastu a pripla k textu krásne fotografie hrivnatých a chvostnatých koníkov stojacich pred nádražím s vysvetlením, že ide o pony-handle, ktorému sa venujú ulsterskí Rómovia. Teda šmelinu s koňmi. Pri tejto príležitosti som si spomenul, že kedysi slovenčinu a češtinu handl obohatil mnohými slovami. Do jedného mali pohrdlivý nádych - handliar, handl s koňmi, šizuňk, čiže výraz pre klamára výslovne v súvislosti s handlom a podobne. Handliar lacno kúpi, draho predá. Pri kúpe podhodnotí, pri predaji naopak. A dosť. Nerozvíja.

Rozvíja sa jazyk - ukazuje, ako sa od chemikálie dostaneme dvoma slovíčkami k šmelinárovi.

Gustav Bartovic