My si ruiny vydodáme aj sami

Skelet bývalého obchodného domu v Ružinove pripomína smutne známe fotografie japonských vežiakov po jadrovom útoku. Vyslúžil si názov Hirošima.

Ruiny vyrástli z toho, že staviteľ prefíkaný ako líška veril, že zoženie peniaze, hoci ich nemal skade zohnať. Čo mal, stačilo tak na búranie.

Geograficky nie tak ďaleko od tohto miesta zasa iní podnikatelia, a bohatí, rozhodli, že zbúrajú školu, ktorá plodila športové talenty. Na jej mieste sa rozhodli postaviť hokejový štadión. A s mestom sa na tom dohodli.

Pretože sú ešte prefíkanejší ako staviteľ Hirošimy, netvária sa ani na začiatku, že majú peniaze, alebo že ich zoženú. Sú statoční a vyhlasujú hneď na začiatok, že peniaze nemajú. A že keď dá mesto a štát, štadión bude a bude aj véldšempionžipz in ajzhoki in Slovakia. Dzenkjú.

Ausgerechnet, že to zaplatím ja. Lebo keď dá mesto, dá z daní, ktoré platím ja. Keď dá štát, tak to bude z daní, ktoré platí premiér a statočná vláda? Alebo ich nebodaj aj na premiéra aj na statočnú vládu a ešte aj ten véldšempionžipz platíme my? Nečudo, že keď došiel kolega Juraj Handzo z brífingu, kde sa o tejto skvelej rošáde hovorilo, vyhlásil: „Tak. Hirošimu už máme. A možno budeme mať aj Nagasaki.“

Za koruny, ktoré sú k dispozícii, sa asi podarí zbúrať športovú školu. Ale nie postaviť halu hodnú tretieho tisícročia. Dokonca ani halu konca dvadsiateho storočia nie. Mesto síce predáva, čo má, ale nedá stavebné povolenie medzinárodnej firme, ktorá chce postaviť univerzálnu halu v Petržalke (za jej peniaze, nie za naše). Prečo, to neviem. Mohlo usporiť za halu na Kalinčiakovej. Aj keby som vedel, asi by som tomu nerozumel.

Rovnako, ako nerozumiem tomu, prečo sa na vrcholový hokej, kde sa točia desiatky miliónov, vynakladá z toho istého vrecka, z ktorého by sa malo vydávať len na športovanie. Povedzme tak, ako je to v Kanade, keď už s ňou chceme súperiť. Tak ako nerozumiem tomu, prečo musí byť čosi podobné v širšom centre, kde je doprava beztak v stave trvale predinfarktovom, a vravieť, že ak bude hala, tak sa možno dohodneme o doprave s futbalistami .

Máme Hirošimu a asi budeme mať aj Nagasaki a celkom iste tento spôsob budovania metropoly vedie v jej ekonomike k miestu, ktoré sa volá Waterloo.

Gustav Bartovic