Nebojte sa medveďa, kým ho nevidíte

Kedysi dávno, ešte na Karlovej univerzite, nás učili, že jednou z príčin vzniku rakoviny je práve nadmerný strach z nej. Faktom je, že strach mení biochémiu v tele.

Najlepším príkladom je chovanie sa psov. Normálny pes prejde okolo desiatok ľudí bez povšimnutia. Potom z ničoho nič sa pokúsi oňuchať jedinca, ktorý sa mu vyhýba oblúkom. Môžete si byť istí že ide o človeka, ktorý sa bojí psov: pod vplyvom strachu jednoducho „vonia“ psovi inak, ako desiatky tých, ktorí strach nemajú. Márne budete tvrdiť, že sa psov nebojíte. Citlivý čuch psa neomylne zaregistruje zmenu (pre nás nevnímateľnej) vône. Dosť už kynológie a späť ku spotrebiteľom.

V súčasnosti sa predovšetkým medzi dôchodcami šíri ako mor strach zo zavedenia eura. Uisťujem každého, že euro je ale úplne nevinné. Čo starší z našich čitateľov už predsa zažili rok 1953, kedy nám vtedajšia vláda zo dňa na deň znehodnotila úspory. Surovo a bez varovania! Frflať sa vtedy nahlas neopovážil nikto: bol by rýchlo skončil v kriminále. No a po rozpade spoločného federálneho štátu sa tiež zmenili platidlá.

Euro je iba zmena platidla, nič viac. Čo je však naozaj nebezpečné, je „ľudský“ faktor. Naozaj sa môže stať, že nesvedomití podnikatelia sa pokúsia pod rôznymi zámienkami využiť výmenu korún za euro na nenápadné zvýšenie cien výrobkov. Po pravde povedané, ceny výrobkov každodennej spotreby sa vo všetkých zemiach po zavedení eura zvýšili. Zámienkou bolo tzv. vyrovnávanie cien, zaokrúhľovanie a čo ja viem, čo všetko. Ale pripomínam, že to nie je vina novej meny, ale nenažranosti niektorých tiežpodnikateľov, ktorí na takéto zámienky túžobne čakajú.

Nie je žiadnou novinkou, že obchod je závislý na nás, spotrebiteľoch. Je svojim spôsobom tragédiou, že svoju silu ani takmer po dvadsiatich rokoch nevieme účinne využiť a necháme, aby s nami obchod „oral“. Veď je nemálo príkladov zo zahraničia, kde tvrdý spotrebiteľský bojkot dokáže nielen zlikvidovať neseriózneho obchodníka, ale dokonca aj výrobcu. Nuž čo už, keď sme ten národ holubičí (aj keď ufrflaný)! Takže: nebojte sa zavedenia eura - zapojte sa do odhaľovania nepoctivcov a signalizujte kontrolným orgánom a médiám neopodstatnené zvyšovanie cien výrobkov!

Prosím však, nesnažte sa robiť svoju vlastnú cenovú politiku: ceny určite nepôjdu smerom nadol. Medzi nami povedané: mlieko ktoré kedysi stálo dve koruny za liter v obchode, sa vyrábalo za vyše päť korún u poľnohospodárov. Tak isto nikdy zdravotníctvo nebolo zadarmo, prispievali sme naň všetci zamestnanci.

Svojim spôsobom tragédiou „skoro narodených“ je, že celý svoj produktívny vek prispievali do systému, ktorí nevyužívali. Veď okrem dákej chrípky sme choroby zväčša nemali. A že teraz sme na základe príslovia: Staroba - choroba, nášmu systému zdravotníctva na obtiaž. To je naša smola. Takže - nebojte sa medveďa, kým ho ešte ani nevidíte. Vôbec nevylučujem, že to vládou vytúžené euro vôbec od 1. januára 2009 nemusí byť reálne!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN