Čierne skládky vznikajú kvôli zlému zákonu

Vlani sa samospráve mesta v spolupráci so samosprávami jeho častí podarilo výrazne znížiť počet čiernych skládok, to však je už minulosť a naopak skládky všetkých druhov a veľkostí opäť pribúdajú.

Paradoxné je, že dominantný podiel na tejto situácii (ktorá sa však nedotýka len Bratislavy, ale všetkých komunít, vrátane najmenších obcí) nesie nedokonalý zákon o ochrane životného prostredia. Zbaviť sa starých záťaží legálnou cestou je také drahé, že niekedy skôr pripadá ako trest, než očista.

Zákon ani nenaznačuje, ako dokazovať pôvod skládky, úradom životného prostredia dáva síce možnosť uvaliť vysoké penále, ale niet komu. Rovnako nedokonale rieši narábanie s komunálnym odpadom v spoločnosti, kde od občanov päťdesiat rokov nik ekologické správanie neočakával.

Výsledok: mesto je povinné za vlastné prostriedky likvidovať skládky na cudzom majetku, ak jeho vlastník povie, že skládku neurobil a že ide o čiernu skládku. Finančné uľahčenie či dokonca priam subvencovanie separovaného zberu na verejnosti nie je ani vo hviezdach.

Dopláca samospráva. Oddelenie životného prostredia pri magistráte napríklad vlani zlikvidovalo s nákladom poldruha milióna korún čiernu skládku v Mierovej kolónii. Teraz je tam už nová, ešte väčšia. Na bývalej stanici Filiálka nemajú majitelia garáži zmluvu o likvidácii odpadu, lebo bývajú v meste a už jednu zmluvu majú, zákon viac nechce. Oddelenie životného prostredia magistrátu vyrátalo, že ak by malo mesto zlikvidovať všetky anonymné skládky na svojom území, potrebovalo by na to viac prostriedkov ako na kapitolu dopravy, vrátane verejnej dopravy.

Pritom všetkom toto oddelenie niekoľko mesiacov zaťažovala byrokratická kontrola, ktorú predpisuje zákon. Poslanci zákonodarného zboru totiž ani nevypočuli námietky a pripomienky odborníkov z verejnej správy a Združenia miest a obcí Slovenska. Niektorí odborníci tvrdia, že náš zákon nerešpektuje prechodné obdobie, ale je kompilátom z noriem viacerých krajín, kde je narábanie s odpadmi už desaťročia regulované a občania vychovaní.

Pretože nedisciplinovanosť obyvateľov - jednotlivcov i špekulatívne správanie spoločenstiev nájomníkov - tiež vedie k rastu čiernych skládok a hľadaniu náhradných riešení, čo stojí samosprávu peniaze. Môže ich získať jedine tým, že zvýši poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu a špirála je roztočená. Navyše navnivoč vychádzajú rozumne investované prostriedky ako napríklad do zberných dvorov, ktoré skutočne môžu pomôcť v nábehu na riadený systém narábania s odpadom. Lenže donúťte občana odniesť starý gauč do zberného dvora, keď ho môže tíško uložiť za kontajner.

Gustav Bartovic