Už ma nebaví stále byť len upratovačkou

Keď som študoval novinárstvo (neuveríte, ale aj na novinárčenie a hovorcovstvo bolo treba vedomosti, a nie známosti ako dnes), vtĺkali nám do hlavy, že žurnalistika je viac ako naháňanie správ a senzácií.

Novinárstvo údajne malo (na tom napokon začal jeho rozkvet v Británii a Francii) pomôcť zušľachťovať verejnosť. Umenie, filozofia a vedy boli prístupné bohatším, žurnalisti mali hľadať cesty, ako ich priblížiť zrozumiteľnejšou cestou širšej verejnosti. Pôsobiť na ňu.

Nikomu nezišlo na um, že budovať krajšie sa dá len keď sa odstráni škaredšie, ale v praxi to tak dopadlo, že novinárom popri oznamovaní veci pekných a nových najviac času zožralo upratovanie.

Pretože v dejinách ľudstva sa nič nemení (svinstva sa vždy nakopí neúrekom), bola a je to úloha hodná Herkula. Ale ani ľudia sa veľmi nemenia, a tak, tí, čo robia svinčík dnes, sú rovnako ako Herkulov zamestnávateľ kráľ Augiáš aj zlodeji, klamári a vierolomníci. Z novinárčiny sa skrátka stalo viac upratovanie, ako skrášľovanie.

Nie je to bohvieaká zábava. Herkules vedel, že na Olympe je napísané, ako sa má všetko skončiť a napokon aj ten neporiadok v Augiášových stajniach vypratal pomerne rýchlo, tak mal inú perspektívu. Viedla k založeniu olympijských hier, aspoň tak vraví mytológia.

Olympijské hry potom takmer na dve tisícročia zanikli. Mám dojem, že ľudstvo sa v tom období učilo len to, ako sa robí neporiadok, kradne, klame a podvádza. Tak veľmi, že to dnes robí aj na olympiádach, ale to je o inom... Zlé je, že ľudia si zvykli v tom svinstve sa váľať a keď ho upratujeme, tvrdia, že tam žiadne nebolo alebo nadávajú, že sme neprajníci a nechceme vidieť komplikácie vývoja.

Chceme. Chcem. Len by som to chcel tak, že budem písať o tom, ako si poradili v tej a tej štvrti so separovaným odpadom a takých štvrtí by som našiel devätnásť, len v jednej by mali svinčík. Lenže - zatiaľ je to presne naopak a to je zlé, lebo sa mi už nechce upratovať. Nie som Herkules.

Gustav Bartovic