Netras dôverou občana, padá z nej trpké ovocie

V tejto veci sme len na začiatku abecedy, povedalo sa A a možno aj B, ale je pred nami ešte vyše dvadsať písmen, aby sme to zvládli. Povedať ich musíme, aj keď je výsledok neistý.

V čísle sa venujeme oficiálnemu stanovisku vedenia magistrátu k prípadu územného plánu, ktorý otriasol dôverou verejnosti. Dnes ešte ťažko povedať, ako dlho sa poplazí rastlinka prebudenej nedôvery medzi ľuďmi, občanmi mesta. Najmä medzi tými, ktorí môžu utrpieť škody, či už materiálne alebo menej hmatateľné.

V každom prípade je šok aj pre nezainteresovaných, že na verejnosť sa ako oficiálny dokument dostane text, ktorý poslanci neschválili. Lebo v tomto je to povestné jadro pudla - aj keby zmeny nikoho nepoškodzovali (akože zmeny v čistopise mohli spôsobiť nenapraviteľné škody veľkému množstvu vlastníkov nehnuteľností), je nad všetok ľudský pochop vydávať umelú konštrukciu za slová, čo odsúhlasil zbor zástupcov verejnosti.

„Na toto sme volili?“ bola prvá otázka, s ktorou sa na nás obracali čitatelia v práci a známi v súkromí. To v úrade naozaj nikto nepochopil, že volení činovníci, teda poslanci a primátor, sú služobníkmi verejnosti, ktorá im v záujme tejto služby delegovala moc, a že úradníci sú len na to, aby zvoleným robili servis?

Tu pokračuje abeceda písmenkom C. Tým písmenom A bolo zaregistrovanie chyby, B rešpekt strážcovi zákona, tretím písmenom musí byť naznačenie smeru, ako sa pôjde ďalej, aby sme tú abecedu nemuseli čítať stále dokola ako v pomocnej škole.

Oficiálne stanovisko magistrátu vo mne vzbudzuje strach, že si ju budeme stále opakovať. Je v ňom totiž sľub, že tento územný plán, tento jediný zo záplavy dokumentov, ktoré riadia život mesta, bude v súlade so zákonom. Prečo? Lebo na to prokurátor prišiel? A čo ostatné? Ani slovka o tom, že sa budú hľadať príčiny, ako rutina mohla poraziť zákon, že sa odstránia možnosti a štrbinky a nájdu vinníci. Mám dojem, že ten čistopis sa domrvil sám.

Gustav Bartovic