Trafostanica električky do Viedne ustúpi výstavbe

Podľa historika Štefana Holčíka je budova bývalej trafostanice elektrickej dráhy Bratislava - Viedeň absolútne nezaujímavou stavbou, ktorá mala v čase svojej existencie len praktický význam.

V čase vybudovania električkového spojenia medzi Bratislavou a Viedňou sa obe časti cisárstva odlišovali aj technickými normami. V podstate trafostanica bola meniareň, ktorá menila prúd používaný v Uhorsku na prúd rovnaký, aký hnal súpravy na rakúskej strane. Š. Holčík ďalej uvádza, že osud objektu, ktorý stojí neďaleko riaditeľstva Dopravného podniku Bratislava na Olejkárskej ulici, bol už dávno spečatený. O jeho likvidácii sa rozhodlo už za komunizmu, keď mala aj táto budova ustúpiť novému Leninovmu múzeu v tvare mohutnej pretiahnutej päťcípej hviezdy. Dnes ustúpi výškovým budovám, ktoré zaplavia tento priestor.

Od Holčíkovho kategorického označenia budovy za bezcennú sa odlišuje stanovisko Viery Obuchovej z Mestského ústavu ochrany pamiatok (MÚOP), ktorá sa nazdáva, že vyjadrenie, aká je hodnota objektu, patrí do kompetencie viacerých odborníkov - historikov.

Hoci sa budova trafostanice nemôže chváliť stáročiami a zrejme dokonca ani nie je prvou stavbou na tomto mieste a na tento účel, nesporne patrí medzi významné svedectvá. V tomto prípade svedectvá z obdobia priemyselného rozkvetu Bratislavy. Objekt zostal stáť ako posledný v lokalite, ktorá začala vznikať v poslednej dekáde 19. storočia. V roku 1895 mestská rada schválila plán výstavby mestskej elektrickej železnice a jej zariadení a v tom istom roku sa začalo s výkopom pre výstavbu remízy - električkového depa na Prístavnom, dnes Dostojevského rade. Pozoruhodné je, že išlo o jednu z prvých trvalo funkčných a sieťových mestských električiek v Európe - to vtedy nemala ani Budapešť.

Súčasný stav nízkej informovanosti o výskyte technických pamiatok, ako aj to, že ich nedoceňujeme, spočíva zrejme i v tom, že prvýkrát sa komplexne začali evidovať až okolo roku 1975. Aj výsledky vtedajších prekvapivých objavov zostali dlho len záležitosťou úzkej odbornej obce.

Gustav Bartovic
FOTO - Oto Limpus