Iba vek stavby nestačí na jej pamiatkovú ochranu
S pamiatkami sú starosti - preto majitelia nehnuteľností nestoja o to, aby mali stavebnú pamiatku na svojom pozemku. Podľa zákona totiž štát nie je povinný financovať starostlivosť o tieto objekty.
V praxi to prináša groteskné situácie. Napríklad v prípade bratislavského krematória. Pretože je kultúrnou pamiatkou vcelku, teda nielen budova, ale aj park a okolie, zrejme sa nikdy nevyrieši stále katastrofálnejšia situácia s parkovaním pre pozostalých či chodník od zástavky autobusu pre peších.
Mesto má však z tohto pohľadu oveľa boľavejšie miesta - stavebné pamiatky dokladujúce vývoj a vyspelosť Bratislavy padajú pre nedostatočnú ochranu za obeť dravosti investorov. Mnohí z nich uvažujú výlučne v rovine - investícia : zisk. Bratislavská verejnosť po páde komunizmu očakávala zastavenie búrania všetkého z predpanelového obdobia. Po istom útlme sa však likvidácia starých „nepotrebných“ objektov rozbehla nevídaným tempom.
Aj preto zakročilo Ministerstvo kultúry SR. Soňa Uličná z jeho tlačového odboru informovala: „Pre ohrozenie veľkého množstva objektov a areálov, ktoré neboli v minulosti zapísané ako národná kultúrna pamiatka, iniciovali sme pre Pamiatkový úrad SR úlohu mapovania pamiatok industriálnej architektúry na Slovensku v roku 2008 v spolupráci s vedeckými inštitúciami (SAV, Fakulta architektúry STU). V roku 2008 plánujeme zorganizovať aj stretnutia s jednotlivými mestskými časťami s cieľom zabezpečiť koordináciu postupu pri ochrane areálov priemyselného dedičstva.“
S. Uličná pripomína, že ministerstvo dostalo od Bratislavčanov rad návrhov na vyhlásenie industriálnych areálov (GUMON, cvernovka a textilka Danubius, cvernovka na Páričkovej ulici, Zimný prístav a ďalšie) za pamiatky. Mnohé z týchto objektov sú ohrozené, na mnohé je vydané búracie povolenie.
„Našou úlohou je vybrať z nich tie, ktoré skutočne spĺňajú kritériá na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok,“ uvádza S. Uličná a vysvetľuje, že samotný vek objektu nie je dôvodom na zápis. Nejde len o obvodové múry, ale aj o architektonické a technologické riešenia, dôležitá je aj perspektíva začlenenia takéhoto objektu do ďalšieho života lokality. „Pamiatkový úrad spracoval návrh, ministerstvo má veľký záujem pamiatku vyhlásiť, ale konanie sa ešte nezačalo,“ uvádza S. Uličná.
Ústredný zoznam pamiatok je výberová kategória, občania mesta však majú šancu chrániť objekty, ktoré uznajú za vhodné a cenné z miestneho hľadiska, lokálnej histórie. Na to je priestor v územných plánoch i možnosť samosprávy vyhlásiť objekty za pamätihodnosti obce.
Samotné rokovania s veľkými investormi k pozitívnym výsledkom vedú len zriedka a sú mimoriadne zložité. Argumentuje sa tam bezpečnosťou pohybu okoloidúcich, statikou, privatizačnými rozhodnutiami, chemickým znečistením, ktoré odstráni len rekonštrukcia a podobne, a ochrancovia kultúry nie sú úspešní. Ide však len o peniaze. Ak aj investor prehrá a dostane pokutu, pri miliardovej investícii päťdesiattisíc nie je ani smeť, zákaz bez váhania poruší.
Bratislavskú verejnosť teraz vzrušuje budúcnosť diel architekta Dušana Jurkoviča - kotolne a ďalších technických stavieb z jeho ateliéru v areáli, ktorý predáva Bratislavská teplárenská Pente. Podľa riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok Iva Štassela sa má v týchto dňoch na ministerstve rozhodnúť práve o tom, či Jurkovičove stavby aj v tomto prostredí budú požívať rovnakú ochranu ako napríklad Kochova nemocnica. Zelení v Bratislave sa pýtajú, či nepostihne aj tieto stavby osud budov v areáli Kablo.
Horšia správa prichádza z rezortu kultúry, hovorkyňa Soňa Uličná vysvetľuje, že pamiatkový úrad spracoval návrh, ministerstvo má veľký záujem pamiatku vyhlásiť, ale konanie sa ešte nezačalo. Otázku, či ich Penta nezbúra len preto, že ich medzitým vyhlásia za národné kultúrne pamiatky, nepoložil zatiaľ nik.
Gustav Bartovic