Chybička sa nám sem vkradla

Pod Slnkom je naozaj nového tak málo, až sa dá povedať, že pod Slnkom niet nič nového. Najmä ak ide o principiálne veci. Napríklad vzťahy. Napríklad vzťah medzi mocou a slabosťou.

Vzťahy sú záležitosť zo spoločenského a teda i politického života. Treba dodať, že aj komunálny život je spoločenský život a teda komunálna politika je politika. Slovník pre modernú politiku vznikal tam, kde vznikala a aj zanikala Francúzska revolúcia. Keď už bol ten slovník takmer hotový, zaznela veta:

„Je to horšie ako zločin, je to chyba.“ Je už celkom jedno, či to povedal francúzsky policajný minister Fouché, alebo jeho šéf, premiér Talleyrand. Vetu pripisujú obom, ale nik jej neupiera pravdivosť. Chyba je horšia ako zločin z viacerých dôvodov. Ak je zločin, nasleduje aj trest, zločin si zároveň vyžaduje motív, čo znamená uľahčenie pri hľadaní vinníka, zločincom napokon nemôže a nevie byť každý, takže to je ďalší limit a zločin je na základe spoločenskej dohody jednoznačne trestateľný.

Ale chyba, moji zlatí, chyba tieto krásne a čisté povahové vlastnosti nemá. Chybu zrodí lenivosť. Alebo hlúposť, alebo zlomyseľnosť. Alebo jednoducho ľudská náklonnosť chyby robiť či nepozornosť. Chyby sa často ospravedlňujú, čo prináša ich zmŕtvychvstanie a opakovanie, tresty za zločin odradia aspoň niektorých abonentov. Za chybou naopak sa skrýva veľa zámerných zločinov.

Myslím na chybičky, ktoré sa vkradli do čistopisu územného plánu. A napríklad na ich odstránenie. Budú sa chyby hľadať a odstraňovať same, alebo to zasa urobia ľudia? Ktorí? Tí istí, ktorým sa chybičky vkradli? Kto vyčísli aké škody chybičky napáchali? Kto ich nahradí?

Ak by sa vedelo a povedalo, že to a to spravil ten a ten úmyselne a mal z toho taký a taký prospech, bol by to jasný zločin a napriek kľukatosti paragrafu aj celkom priamočiara náprava a taký a taký trest.

Lebo toto sú kardinálne otázky. Ak nenájdeme zločinca, urobme všetko pre to, aby sa nevkrádali chybičky. Lebo zločin, ten sa skrýva za nimi, však, pán Fouché?

Gustav Bartovic