Slúžia Vianočné trhy naozaj verejnosti?

Vianočné trhy sa skončili a možno sú už zinventúrované, zostáva však pár nezodpovedaných otázok, ktoré sme vniesli vlastne my informovaním o tejto akcii.

Ide stále o to, čo viedlo k tomu, že jeden z najlepších stánkov v minulosti, U Mamičky, nedostal priestor na vlaňajšom predvianočnom Hlavnom námestí. Šéf firmy Zoran Simonovski je v nezávideniahodnej situácii. Na jednej strane sa mu nechce vo veci rýpať, chcel by sa uchádzať o miesto aj v tomto roku. Na druhej strane česť a svedomie profesionála mu nedovolili nebrániť sa, pretože ide o meno firmy a on naozaj nevie, skade pochádzali tvrdenia o tom, že „spolupráca s ním nebola vždy ideálna“ a „stánok bol hrozne znečistený“ či „hrozil požiarom“.

Čuduje sa, rovnako ako my, že mu tieto nedostatky nik nevyčíslil po skončení trhov 2006. Na svoju obranu uvádza, že mal tri hasiace prístroje a jeden z nich použil pri hrozbe požiaru - v susednom stánku. Pripúšťa, že jeho stánok bol zamastený - ale tak vyzerá každá letná kuchyňa po hodoch či inom veľkom vyváraní. Navyše keď organizátori - a to nás upozornili iní predajcovia, ktorí, pochopiteľne, chcú zostať anonymní - nedokázali zabezpečiť teplú vodu vôbec a studenej dostatočné množstvo.

K „takmerpožiaru“ sa Simonovski vracia vysvetlením, že vietor v noci zrejme sfúkol vrstvičku popola na originálnom grile U Mamičky až na drevené uhlie a pahreba svietila. Hneď na druhú deň však zakúpili oceľové platne, ktorými gril na noc zakrývali a cez deň oddeľovali od okolia, aby zbytočne nevyžaroval na plachty a drevené konštrukcie. Poznámku o tom, že spolupráca s ním nebola ideálna, nevie ani pochopiť, ani vysvetliť.

Možno bola príčina aj v niečom inom. Dozvedeli sme sa, že Z. Simonovski po svojom prvom vystúpení na Vianočných trhoch akceptoval, že sa mu kaucia za stánok nevrátila. „Pokladal by som za normálne, že za prvý rok sa mi zábezpeka nevrátila,“ uvádza Z. Simonovski, „lebo stánok bol celkom nový a odovzdali sme ho síce nepoškodený, ale priznávam, mastný a špinavý - ale taký sme ho dostali aj na druhý rok.“

Platí totiž pravidlo, že ak predajca vráti stánok v poriadku, kauciu mu vrátia do konca januára. Keď sa o rok neskôr, teda v roku 2006, situácia zopakovala, požiadal vo februári 2007 o vrátenie kaucie, pretože za dvakrát desaťtisíc korún by si vedel podobný stánok kúpiť, nie prenajať. Kauciu mu vrátili v polovici marca, o pár mesiacov neskôr však márne čakal na oznam, že sa jeho žiadosti vyhovie.

V čase sme trhov k tejto veci získali od magistrátu vyjadrenie, že komisia vyberá predajcov aj tak, aby došlo k istým obmenám. Sledujeme trhy pravidelne, tak ako naši čitatelia. Isté obmeny boli, ale to horšie, čo bolo v predchádzajúcich rokoch, zostalo, lepšie sa obmieňa. Ak to nik nechce vysvetliť Zoranovi Simonovskému, verejnosť by si vysvetlenie zaslúžila.

Gustav Bartovic