Železničná stanica robí mestu hanbu
Napriek inováciám a rekonštrukciám zostáva bratislavská hlavná železničná stanica zariadením, ktoré robí tomuto mestu len hanbu, lebo nedokáže poslúžiť na úrovni doby.
Nejde len o nevábny vzhľad predstaničného priestoru, píše naša čitateľka K. D., ale aj o to, ako stanica funguje vo vnútri. „Chcem sa podeliť o nepríjemný a veľmi zahanbujúci zážitok, ktorý zanechal pachuť, aj keď sa skončil dobre - nie však vďaka železnici. Ostala hanba pre Bratislavu, ktorá by sa chcela zaradiť medzi európske veľkomestá.“
Bola totiž svedkom a aktérom príhody skutočne hanebnej. Mladá žena s kočíkom a objemnou batožinou sa vypytovala po anglicky a nemecky dvoch železničných policajtov, jednej ženy a obrovitého muža, ako sa môže so všetkou batožinou dostať k nástupišťu, z ktorého jej práve mal odísť vlak do Viedne. „Služobníci verejnosti“ jej posunkami vysvetlili, že len po schodoch. „Ani muža, ktorého svaly mohli poskytnúť pomoc, ani policajtke, ktorá by mohla mať ženský súcit, ani len nezišlo na um ponúknuť jej pomoc, jednoducho odkráčali,“ píše čitateľka. Napokon naša čitateľka sama so synom pomohli po dlhých chodbách a dlhých strmých schodiskách dostať ženu i s batožinou na poslednú chvíľu do medzinárodného vlaku.
Spolu s pani K. D. sa pýtame, prečo nemá hlavná stanica bezbariérový prístup k nástupištiam, prečo policajti na stanici neovládajú cudzie jazyky, prečo železnica nevyvesí viacjazyčné informácie o tom, že v tomto predpotopnom režime sa treba nahlásiť dopredu, ak máte problémy s nastupovaním?
Tlačový odbor Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) informoval, že priebežne zabezpečujú rekonštrukcie jednotlivých nástupíšť, z odpovede však vyplýva, že prvý pokus o bezbariérovosť je až otázkou rokov
„Tiež uvádzame, že preprava telesne postihnutých sa zabezpečuje „osobitným režimom“, t.j. musí byť dopredu nahlásený v zmysle prepravného poriadku a jeho doprava na príslušné nástupište stanice je zabezpečená v doprovode zamestnanca žst. cez úrovňové prístupy na nástupištia, prípadne výťahom,“ stojí doslovne v stanovisku, ktoré uvádzame aj s gramatickými chybami. Nedostali sme však odpoveď na to, ako sa má bariérový cudzinec dozvedieť o klauzulách dopravného poriadku, ktorý má atribúty devätnásteho storočia a tiež ani to, či nemieni nasadiť na miestach, kde sa dajú čakať cudzinci, policajtov, ktorí by vedeli aspoň jeden cudzí jazyk.
Gustav Bartovic