Povedz, kde majú svoje korene jarné kvietky

Vlani na Vianoce mal sused trávnik pred domom doslova posiaty bielymi hviezdičkami. To kvitli stokrásky a kvitli mu pomaly celú zimu. Lebo bola taká zima, a preto, lebo kvietky majú korene vždy so sebou.

Teraz možno bude zima tuhšia, lebo na celej ulici niet stokrások, ale aj tak viem, že ich korene sú tam uprostred trávnika a blízko koreňov sú jarné kvietky. Je to taký jednoduchý zázrak a volá sa život.

Toto je obdobie roka, ktoré mám najradšej. Radšej ako jeseň, ba radšej ako jar. Na Luciu sa deň ešte nepredlžuje, len súmrak sa presúva k noci. Od Vianoc sú dni evidentne dlhšie a už sa všetko rozsvecuje a pripravuje na jar a šteklí korienky kvietkov pod zemou.

Toto je vianočné obdobie, obdobie roka, ktoré mám najradšej. Cirkevná liturgia síce hovorí, že Veľká noc je vážnejším sviatkom, ale ja nevykladám liturgiu, delím sa o pocity. Teší ma, že práve zrodenie, nový život, Dieťa, si ľudia obyčajní, ľudia ako ja, čo nevykladajú liturgiu, vzali ako dôvod na radosť a trochu viac láskavosti (hoci si myslím, že cez rok by sme mali byť minimálne takí láskaví ako sme cez Vianoce) a tešia sa z nového.

Vždy totiž celkom naivne verím, že to tešenie v ľuďoch zostane, že keď príde po Vianociach lásky Nový rok predsavzatí, tak to dobré v sebe posilnia, ale rok je dlhý a od polovice júna sa už kráti a ľudia zabúdajú na to tešenie z toho, že sa konečne končí noc. A tak to ide dokola.

A počasie tiež býva všelijaké. Niekedy ani zima nepríde, ako vlani, a mudrci hovoria, že príroda sa celkom vyčerpá a už nebude ani jar ani leto, inokedy zasa príde taká zima, hoci len na pár dní, až sa zdá, že naozaj všetko muselo zmrznúť a premrznúť až do poslednej vlásočnice toho korienka ukrytého v zemi.

No na jar prídu znovu kvietky, ktoré nám vlastne pripomína narodenie Dieťaťa. Jednoduché, vytiahnu sa zo svojich korienkov.

Lebo život ani vo svojej jednoduchosti nie je slabý, lebo je obrazom svojho tvorcu. Slabý je stroj, lebo je obrazom svojho tvorcu.