Na Železnej treba stanoviť presné pravidlá

Často chodievam za relaxom na Železnú studienku. Poznám okolité lesné zákutia a teším sa vždy z ich novej podoby, akú im vyčarí príslušné ročné obdobie. Sklamanie prichádza už niekoľko rokov na jeseň a v zime.

Rozbité chodníky, v daždivom a vo vlhkom počasí ťažkými mechanizmami neuveriteľne rozbahnené lesné cesty a cestičky, ktoré sa stávajú nepriechodnými. Ťažba holorubom bola už, našťastie, v tejto oblasti zakázaná, stále však postupný výrub ničí krásne, rokmi vytvárané zákutia a scenérie, ktoré pomaly miznú, či sú postupne presvetľované výrubom stromov.

Takto rozbité cesty nie je možné použiť na bežkovanie, ani príjemný pohyb zimnou karpatskou prírodou. Vážim si prácu mestských lesov, ich boj proti vybudovaniu hotela namiesto reštaurácie Snežienka, aj ich starostlivosť o mestské lesy. No môj názor je, či by nebolo rozumnejšie a vhodnejšie pre nás ľudí, ktorí tu žijeme a využívame tento kút prírody na rekreáciu, aby sme ho už konečne nechali na pokoji?

Nech si tu rastú stromy, aj keď sú prestarnuté a z lesníckeho pohľadu nepoužiteľné, nevieme ťažbu posunúť hlbšie, ďalej tam, kde by ľuďom neprekážala? Akoby nám nedochádzalo, čo tu vlastne máme, čo nám to poskytuje tento kus zelene a ako sa k tomuto lesu správame?

Prečo sa už táto oblasť nemôže stať prísnou rezerváciou, v ktorej by bol pokoj a platili by tu pre každého rovnaké pravidlá? Dávam preto na zamyslenie otázku, kedy sa v tejto oblasti rozhýbeme a stanovíme si presné pravidlá, ktoré dokážeme dodržiavať.

Miroslav Styk, Bratislava
LIST ČITATEĽA