Deti vymenovali spomedzi seba statočných

Už po ôsmykrát deti Slovenska vymenovali tých najstatočnejších zo svojich radov v ankete Detský čin roka organizovanej a financovanej spoločnosťou Whirlpool Slovakia.

V šiestich kategóriách sa prezentovalo 2860 mimoriadnych detských skutkov, ktoré by mohli bez váhania nasledovať dospelí. Prísnych 99-tisíc párov detských očí vybralo z užšej 30-člennej nominácie svojich statočných, medzi ktorými sú v Kategórii pomoc ľuďom aj deti z Bratislavy. Tie si šiesteho decembra prevzali za dobré skutky v bratislavskom Primaciálnom paláci čestné ocenenia.

Napriek tomu, že sme o peknom čine, ktorý zorganizovala Gabika Čepičanová, žiačka siedmej triedy Základnej školy Karloveská 61 s pomocou spolužiačok Dominiky Šimonovičovej a Silvie Krihovej, už písali, nechajme Gabiku vlastnými slovami ešte raz vypovedať o ich akcii. Už aj preto, že nešlo o jednorazový čin, ale najmä preto, že tieto deti si vybrali statočnosť a humanitu ako cestu života a dokázali na ňu doviesť aj svojich kamarátov a spolužiakov.

Takto si spomína Gabika na to, ako robili sviatky deťom celkom neznámym:

„Od malička som sa stretávala s tým, že ľuďom v núdzi treba pomáhať. Viedla ma k tomu mamina, ale hlavne moja sestrenica, ktorá pracovala v utečeneckom tábore, kde boli ľudia z rôznych krajín. Veľmi ma zarmútilo, keď mi jedného dňa povedala, že ich utečenecký tábor vyhorel a títo ľudia, ktorí dovtedy mali veľmi málo, nemajú už vôbec nič. Neschádzalo mi to z mysle, zvlášť, keď som si uvedomila, že sa blíži zima a sú tam aj deti. Porozprávala som to mojim kamarátkam Dominike a Silvii a spolu sme sa rozhodli, že sa pokúsime pomôcť. Keďže v škole vykonávam funkciu predsedníčky detského parlamentu, poprosili sme pani riaditeľku a jej zástupkyňu, aby nám dovolili zorganizovať zbierku šatstva pre utečenecký tábor v Gabčíkove. Pomocou školského rozhlasu, cez žiacke knižky a rodičovské združenie sme informovali žiakov a rodičov a v posledný novembrový týždeň roku v 2006 sa uskutočnila zbierka zimného šatstva, ktorá bola taká úspešná, že sa dve autá museli dvakrát otočiť. Tento úspech nás potešil, povzbudil a tiež inšpiroval k ďalšej zbierke, ktorá mala ukázať, aké dobré srdcia a koľko ochoty podeliť sa je v našich spolužiakoch. Deň po Mikulášovi sme vyhlásili zbierku s názvom: „Podeľ sa s tým, čoho máš veľa“ a bola to zbierka sladkostí, ktorých sa nám, deťom žijúcim v rodinách dostáva na Mikuláša neúrekom. Deti a pani učiteľky priniesli toľko sladkostí, že deti z utečeneckého tábora si mohli s nimi užiť ešte aj Vianoce. Presvedčili sme sa, že pomáhať nie je ťažké, len treba chcieť a dostať ten správny nápad. Priala by som vám každému zažiť ten pocit úspechu, hrdosti a radosti z čohosi, čo sa ani nedá pomenovať, aký sme zažili my tri.“

(gub)