Dunaj nedá vodohospodárom nikdy spať

Vďaka stále rozmarnejšiemu počasiu si Bratislavčania čoraz väčšmi uvedomujú prítomnosť Dunaja a prejavujú rastúci záujem o to, čo môže rieka urobiť, či môže vystúpiť z brehov a ohroziť mesto.

Technický námestník riaditeľa Povodia Dunaja Ing. Peter Minárik v súvislosti so záujmom o Dunaj upozorňuje na to, že prvá vec, ktorú si obyvatelia mesta neuvedomujú, je skutočnosť, že Dunaj tečie na kopci: „Ako hlboko bolo kedysi nábrežie, si možno predstaviť pri pohľade na zrekonštruovanú Rybársku bránu pred divadlom. Dunaj je horská rieka a až tu, kde len trochu spomalí svoj tok, ukladá všetko, čo niesol a tak vzniká delta - ukladaním nánosov a tvorbou stále nových ramien. Jeho koryto nevyzeralo ako dnes, tiekol napríklad i po Dunajskej, čo sa zachovalo v názve.“

Brehy Dunaja teda tvoria prírodné naplaveniny i zavážky, ktoré ľudia v priebehu stáročí vykonali, nie je to homogénny materiál, skala. V dôsledku tejto okolnosti sú však brehy Dunaja chúlostivé na vyplavovanie najdrobnejších zložiek, piesku, vodohospodári hovoria o tom, že podložie hrádze je vypláchnuté. V tomto roku už vodohospodári odovzdali na kolaudáciu zrekonštruovaný ľavý breh Dunaja pod Slovnaftom, kde sa v roku 2002 pri vysokej vode tvorili masívne priesaky práve v dôsledku narušenia podložia. Predbežnou ochranou je systém monitorovacích staníc, ktoré sú vybudované pozdĺž celého toku. Súčasťou ochranných prác je aj prehlbovanie koryta a odstraňovanie štrkových nánosov. Štrk sa sem dostáva z Rakúska, kde pod Freudenau masívne zasýpajú koryto, aby sa udržala požadovaná hladina z ekologických dôvodov. Spevnenie podložia hrádzí spolu s úpravami, ktoré sa v súčasnosti pripravujú na dunajských nábrežiach v meste, dávajú predpoklad, že Bratislava by mala byť odolná proti vode Dunaja i pri prietoku nad 13-tisíc kubíkov vody za sekundu (pri posledných záplavách v roku 2002 bol prietok okolo 10-tisíc kubíkov).

V dôsledku spomalenia Dunaja, ktoré ešte zvýraznilo dobudovanie vodného diela, stúpa podzemná voda. Vodohospodári majú v tejto súvislosti ťažké srdce na urbanistov a architektov - strategické veci, ako archívy, výpočtovú techniku, centrály a podobne, umiestňujú do podzemia. Dnes majú v Allianzi, Strednej priemyselnej škole strojárskej, Komenského univerzite, Slovenskej filharmónii i ďalších inštitúciách hlavu v smútku. Rovnako tak vodohospodári varujú pred možnými malými povodňami, ktoré môže zapríčiniť fakt, že budovaním obytných sídlisk na svahoch sa dramaticky zužuje priestor, kde môže voda vsiaknuť do zeme. „Stavebný tlak na Karpaty môže ohroziť Vrakuňu, pretože po zabetónovaných plochách pri veľkých dažďoch voda stečie na rovinu, nemá kde vsiaknuť do zeme, nie sú naprojektované technické opatrenia,“ hovorí Peter Minárik.