Integrácia sa začína v každom z nás
V týchto dňoch si pripomínajú jubileá dve inštitúcie, ktoré privádzajú na našu každodennú scénu ľudí z donedávna neviditeľného sveta, sveta postihnutých. Integra a Gaudeamus, domovy sociálnych služieb (DSS).
Mladšia z týchto dvoch organizácií má priamo vo svojom mene náznak toho, čo sa deje - integrujeme ich. Staršia zasa ponúka dôkazy, že kedysi to naozaj bol neviditeľný svet, oficiózna propaganda nepúšťala na svetlo dňa ľudí postihnutých, pretože socialistickí súdruhovia rodičia produkovali len zdravých malých súdružkov. A v uzavretých ústavoch ako ozajstných chudobincoch živorili telá a duše ľudí len zato, že boli iní.
Integra vznikla z detašovaného pracoviska Ústavu sociálnej starostlivosti na Sibírskej ulici ako priama reakcia na potrebu vytvárať zariadenia rodinného typu, tým viac, že klientmi tohto pracoviska boli viacnásobne ťažko postihnuté deti. Mnohé z nich na pohľad nekomunikujú, iné majú problémy hýbať sa - a predsa DSS Integra vydáva svoj časopis s názvom Dvere, jej klienti sa zúčastňujú športových aktivít a integruje v starostlivosti o potrebných mladých ľudí z celého sveta v rámci dobrovoľníckych táborov.
Hoci pôvodne bol zriaďovateľom Integry štát a dnes je to samospráva, z verejných zdrojov bez výraznej pomoci rodičov, ktorí získavajú aj peniaze od sponzorov, by dnes nielenže nefungovali na tejto úrovni, ale možno vôbec. Možno povedať, že väčšiu časť hmotného zabezpečenia niesli a nesú na svojich bedrách rodičia detí a sponzori, napriek tomu alebo aj práve preto, že mnohé z nich sú dnes už formálne dospelé, ale naozaj nebudú.
Prejavuje sa to na kvalite opatery - Integra poskytuje starostlivosť 38 imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím, v mnohých prípadoch aj so zmyslovým hendikepom v dennom, týždennom a celoročnom pobyte.
Integra sa ťažkostiam nevyhla, v uplynulých mesiacoch cítili DSS v kraji tlaky na ich spojenie do jediného ústavu detašovaného mimo Bratislavy. To by zničilo všetky doterajšie liečebné výsledky a poznamenalo liečbu v budúcnosti. Zastupiteľstvo kraja však pod vplyvom poslankyne Marty Čarnogurskej (KDH), predsedníčky sociálnej komisie, rozhodlo ponechať súčasnú štruktúru DSS.
Pamätníkom na dve etapy sociálnej starostlivosti o postihnutých je Domov sociálnych služieb pre deti, dospelých a zariadenie chráneného bývania štyridsaťročný DSS Gaudeamus na Mokrohájskej ulici v Bratislave.
Gaudeamus dnes ponúka služby dospelým v komunitnom centre, ktoré úspešne funguje vďaka podpore samosprávneho kraja a skúsenostiam z partnerskej Queens University. Práve tu našli spôsob, ako zriadiť zariadenie chráneného bývania. Jeho hlavným cieľom je stimulovať klientom ich integrovanie do spoločnosti.
Je to lepšie ako v minulosti? „Bezpochyby,“ odpovedá Katarína Arpášová, vedúca sociálnych služieb. „Verejnosť si na postihnutých zvyká. Už si zvykli oči, ale ten odstup a strach tu stále je a ten sa dá prekonať len pri obojstrannej snahe,“ uzatvára. Podľa jej skúseností to všetko závisí od ľudí, aj na úradoch. A urobilo sa nemálo: „Integrácia tu je, aj keď pomalá. Predtým nebola ťažšia, nebola totiž vôbec, štát týchto ľudí ukrýval,“ končí sociologička.
Gustav Bartovic