Angličania, Fracúzky, Japonky, Kórejčania, Belgičanka a Srb na bratislavskej Kalvárii

Netrpezlivo otváram mailovu stránku. Páčila sa im moja prihláška? 23-ročný pekný chlap zo Srbska, študent slovenčiny, ak to nestačí, ja neviem čo ešte. Fíha, to je to. Inex Slovensko prijalo vašu prihlášku. Pracovný tábor trvá od 31. júla do 13. augusta. Účastníci budú pracovať na revitalizácii bratislavskej Kalvárie neďaleko Horského parku. Presne neviem, čo znamená revitalizácia, ale cítim, že bude veľká sranda, celý deň v lese, slovenské pivo a pekné dievčatá. No, to určite bude sranda.

DEŇ PRVÝ

Bratislava, Hlavná stanica. Myslím, že som tu bol tisíckrát, ale každý sa zdá ako nový, ľudia, hlasy. Je presne 18 hodín, čas, keď sa všetci stretávame. Nikto nevyzerá ako zahraničný dobrovoľník, ktorý chce pracovať v lese, ale keď si to lepšie premyslím, ani ja tak nevyzerám . Nikde nápis s menom Inex Slovensko. Čakaj, vidím niečo. Detsky tábor „niečo, niečo“. Zabudol som, čo to znamená. Hľadám v slovníku. Nie, to nie je ono. Čakám ešte 10 minút a potom idem na pivo. Ja za to nemôžem, mám rad slovenské pivo.

Zrazu vidím veľkú skupinu ľudí. Vyzerajú unaveno, bez motivácie, no ti sú určite dobrovoľníci. Zoznamujeme sa. Traja Angličania, dve Francúzky a Japonky, Belgičanka, Srb a kórejský pár. Zaujímavá skupina, Ďaleký východ, európsky východ a západ.

Naše vedúce Nina i Hanka si vymysleli zaujímavé privítanie, predstierali, že sú tiež dobrovoľníci, z Izraela a z Českej republiky. Museli sme hľadať ukryté odkazy, ktoré nás nakoniec priviedli na miesto nášho ubytovania.. Dobrodružstvo trvalo hodinu a pol a potom sme našli Študentský domov Horský park, stará komunistická budova. Cítim sa ako v Belehrade.

PRÁCA, PRÁCA, PRÁCA

Prvý deň nebolo pivo, tak sme skúsili kofolu. Všetci sme súhlasili že je to druhý najlepší slovenský nápoj, hneď po pivku. Musíme sa zobudiť o siedmej ráno, aby sme odišli do práce, ani v armáde to nie je také. Les vyzerá krásne. Naša úloha je opravovanie kamenného chodníka, ktorý nebol očistený 50 rokov. Prvý pracovný tábor očistil polovicu chodníka, my máme ťažšiu časť, ktorá ide dolu brehom. Náradia, našťastie, máme viac, než potrebujeme. Všetci sme pracovití, cítime team spirit. Dúfam, že ho budeme cítiť aj na konca prvého týždňa. Pracujeme tri hodiny dopoludnia a po obede ešte tri.

DRUHÝ TÝŽDEŇ

Moje očakávania sú prekonané. Ľudia ešte majú silnú vôľu pracovať. To je neuveriteľné! Vedúce každý deň vymýšľajú nové hry, aby práca nebola nudná a monotónna.

Dostali sme novú úlohu. Mapovanie drevín. Znie to ľahšie než opravovanie chodníka. Dobrovoľne sa prihlasujem. Vedúca nám hovorí, že musíme zbierať popadané vetvy, aby bol celý les čistý a priechodný. Taktiež musíme osekať spráchnivené stromy. Znie to zaujímavo, ale je tam tak veľa vetiev a stromov, že s prácou budeme hotoví tak na Silvestra. To by ani nevadilo, ale víza mám len do konca augusta. Počkať chvíľu, mapovanie drevín znamená zbieranie a osekávanie? Alebo je moja slovenčina taká zlá, že som „presne“ nerozumel, čo to máme robiť. Prečo nemám slovník, keď ho potrebujem?

VOĽNÝ ČAS

Určite najlepšie časy v tábore sú voľné. Nina a Hanka majú každý deň pre nás nejaké nové hry, vodia nás na výlety: Devín, Červený kameň, petržalské jazerá, pamätihodnosti Bratislavy, futbalový zápas Artmedia - Partizan. Predsa, nás chlapov zaujíma aj niečo iné: diskotéky, pekné baby (dievčatá) a, samozrejme, najlepšie slovenské pivo. Bratislava možno nie je veľké mesto, ale v piatok a sobotu sa aj v nej cítiš ako v New Yorku alebo v nejakej svetovej metropole. Neuveriteľný pocit.

KAŽDÁ CESTA VEDIE DO BRATISLAVY

Koniec je blízko a všetci začínajú byť smutní. Opúšťame krásne mesto, pohostinnú krajinu a skvelých ľudí. Väčšina účastníkov by sa do Bratislavy rada vrátila. Ja celkom určite viem, že hlavné mesto Slovenskej republiky bude v mojom srdci do konca života, mesto v ktorom sa cítim ako doma.

(Autor v Belehrade študuje slovenčinu, v auguste sa zúčastnil v rámci medzinárodnej študentskej brigády na obnove bratislavskej Kalvárie.)