Zníženie ceny za teplo má svoje hranice
Do diskusie o cene za teplo a teplú úžitkovú vodu nám prispelo viacero čitateľov, vyberáme podstatné argumenty z dvoch príspevkov, ktoré pokladáme za najlepšie podložené faktami.
Hneď z toho prvého, od správcu Adalberta Múdreho z Dúbravky, treba vybrať vetu: „Znižovanie nákladov na teplo nie je nekonečný proces, nie je možné do nekonečna zatepľovať, ani regulovať spotrebu.“ V závere, ku ktorému sa vrátime, autor poukazuje na alternatívne zdroje a na neschopnosť slovenského štátu riešiť tento problém koncepčne a perspektívne, zaujímavá je však jeho argumentácia v diskusii o tom, či sa odpojiť. Tvrdí, že v horizonte 10 - 15 rokov je odpoveďou vlastná kotolňa.
Z priestorových dôvodov neuvádzame celé prepočty (sú v redakcii a možno ich považovať za kompletné), záverom však je, že po spustení vlastnej kotolne s troma v kaskáde zaradenými kotlami s výkonom 280 kW dosiahli náklady na štvorcový meter vykurovanej plochy priemerné ročné náklady aj s odpismi 187,00 korún. Pri odbere tepla a teplej úžitkovej vody z Bratislavskej teplárenskej, a. s., boli tieto náklady 250,14 Sk. Treba dodať, že analýza neuvádza, či išlo o priameho dodávateľa, alebo či sa na dodávke nabaľovala ešte iná firma.
Podľa našich informácií v mnohých prípadoch práve cez tohto sprostredkovateľa cena tepla neúmerne rastie. Pisateľ uvádza, že úspory v tomto prípade treba vidieť aj v tom, že dom je zateplený a vyregulovaný vrátane termoregulačných hlavíc na jednotlivých radiátoroch. Zdôrazňuje, že tieto výpočty platia pre spoločenstvá s odberom nižším ako 60-tisíc kubíkov plynu ročne, čo je sadzba značne nevýhodná.
V závere A. Múdry hodnotí spory o forme vykurovania ako politicko-ekonomický problém. Odpájanie malých spotrebiteľov podľa neho znižuje príjmy štátneho rozpočtu z DPH. Čitateľ tiež kritizuje štát v oblasti energetickej politiky z hľadiska environmentálneho. Uznáva, že spotrebiteľ nakoniec zaplatí tak či tak - záleží len na tom, komu. Štát však neprejavuje reálny záujem o znižovanie spotreby fosílnych zdrojov, odmieta napríklad podporovať solárne zariadenia, ktoré úspešne pracujú nielen v slnečnom Grécku, ale aj v prevažne zamračenom Nemecku.
Podobne píše predseda Spoločenstva vlastníkov bytov z Ružinova Ivo Orlík. V roku 2006 sa rozhodli odpojiť od centrálneho zdroja tepla pre vysokú cenu tepla a teplej úžitkovej vody a progresívny rast tejto položky. Za päť rokov stúpla cena takmer dvojnásobne.
V roku 2005 spoločenstvo vyregulovalo so súhlasom Prvej ružinovskej svoju vykurovaciu sústavu. Správca domu však nebol ochotný akceptovať zníženie spotreby ani o 5 percent, hoci oficiálne sa hovorí o možnosti až 20-percentného zníženia spotreby. Obyvatelia tak zaplatili o 700 gigajoulov energie viac, než skutočne spotrebovali a výrobca tepla so správcom sa podelili o pol milióna, ktoré nedodali a dom nespotreboval!
Spoločenstvo získalo dotáciu na zateplenie, teda očakáva pokles spotreby. Vychádzajú z prepočtov, v ktorých sú aj investičné náklady a amortizácia a vychádza im cena za gigajoul 540 Sk v porovnaní so 718 Sk, ktoré im účtovala Prvá ružinovská začiatkom roku 2006. Úspory vo výške 600 až 700-tisíc korún využijú na investície do zariadenia domov.
(gub)