Vplývať na ceny tovarov bez podrazov

Mala som veľmi múdreho otca. Žiaľ, nedočkal sa ani mojej promócie na Karlovej univerzite v Prahe, ktorú si vysoko vážil. Škoda - mohla som sa vyhnúť mnohým omylom v živote.

Našťastie ma stihol naučiť základom myslenia. Predovšetkým vždy uprednostňoval celok pred detailom. Možno preto mi nerobilo a nerobí ťažkosti vyznať sa v súčasnej neprehľadnej ekonomike divokého kapitalizmu. Je mi súčasne do smiechu, ale aj do plaču, keď sledujem kotrmelce vlád od roku 1989. Priatelia, to množné číslo nie je náhodné!

Hneď po „nežnej revolúcii“ som začala mať zlý pocit, že štátny rozpočet riadia ľudia, ktorí si neporadili ani s rozpočtom svojej vlastnej domácnosti. Spomeňte si, že v prvej vláde sa to hemžilo univerzitnými profesormi a docentmi. V českých zemiach sa hovorilo: Byl jeden mnich, měl mnoho knih, nic nevědel z nich. Tak to naozaj u nás vyzeralo!

Priznám sa, s obľubou som sa pýtala vysokopostavených politikov, či vedia, koľko stojí liter mlieka a kilo chleba. Možno jeden z desiatich to vedel, ostatní ma odbili s tým, že nákupy robí ich manželka. Že ma pri takých odpovediach mrazilo, si asi domyslíte. Šafáriť s miliardami je zrejme jednoduchšie ako si vedieť zadeliť domáci rozpočet.

Iba tak je možné, že sa do neba vychvaľujú úspory tak 1000 Sk - a taktne sa zamlčí, že na to „prasklo“ až 10 000 Sk. Chcete príklad? Hrdo prepustíme niekoľko štátnych zamestnancov (ušetríme na ich platoch), ale na odstupnom vyplatíme mnohonásobne viac. Podobných príkladov sú mraky! Keďže štát ako taký nevytvára hodnoty, iba prerozdeľuje naše dane, nemôžeme sa diviť, že za všetky chybné kroky platíme my - daňoví poplatníci.

V poslednej dobe ma „vytáčajú“ snahy zasahovať do obchodnej činnosti a ešte to aj zakryť pláštikom ochrany spotrebiteľov. Účinnou ochranou spotrebiteľov pred neprimeraným rastom cien by mohlo byť napríklad stanovenie maximálneho percenta zisku.

Pamätám si ešte na tzv. kalkulačný vzorec, o ktorom po roku 89 nikto nechcel počuť. Pritom sa dal ľahko uplatniť aj v súčasných podmienkach. Veď do ceny sa započítavali všetky nákladové vstupy (nájom, energie, mzdy a nákupná cena a pod.) a k tomu sa pridal primeraný zisk. Je síce vecou diskusie, čo je primerané: podľa mňa tak 20 - 30 %. Rozhodne však nie niekoľkonásobné prevýšenie nákladov.

A zase som pri príkladoch: pri nákupe 20 kusov sviečkových žiaroviek vo Viedni som ušetrila 600 Sk oproti tunajším predajcom. Azda mi len nechce niekto nahovoriť, že majiteľ predajne vo Viedni robí charitu? Vôbec totiž nešlo o akciu, čiže lákanie spotrebiteľa na zníženie cien.

Pretože som sa už presýtila teoretizovania, dávam na uváženie: a) spotrebiteľom, aby si dali námahu a porovnávali ceny pred nákupom, b) obchodníkom, aby si vyberali dodávateľov na základe malého prieskumu cien a neplatili napr. viacnásobné DPH, c) tým, ktorí majú v ruke štátny rozpočet, aby sa oboznámili napr. u susedov, ako sa dá vplývať na ceny výrobkov, bez podrazov a znásilnenia podnikateľov.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov