Zásady ochrany pamiatok už koncom roka
Zásady ochrany mestskej pamiatkovej rezervácie by mohli platiť už koncom tohto roka, v priebehu roka 2008 sa dokončí podobný dokument platný pre centrálnu mestskú oblasť.
Vyplýva to z informácií riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Petra Jurkoviča, ktorý uviedol: „Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie sú v súčasnosti v štádiu definitívnych záverečných úprav a do konca roka budú vydané ako súbor regulatívov na usmernenie stavebnej činnosti v tomto území.“ S prácou na vypracovaní dokumentu sa začalo vlastne až po vzniku krajského pamiatkového úradu.
V súčasnosti sa pracuje na druhom dokumente, ktorý bude chrániť trochu širší okruh, celú pamiatkovú zónu Centrálna mestská oblasť. Veľmi precízne analýzy, o ktorých informoval v našich novinách aj riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Ivo Štassel, zhotovili pracovníci tohto ústavu v spolupráci s odborníkmi z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.
„V súčasnosti sa dokument dopĺňa na základe pripomienok odborno-metodickej komisie Pamiatkového úradu SR,“ vysvetľuje P. Jurkovič. „Oba dokumenty potom nadobudnú záväznú platnosť ako súčasť územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia - podkladu územnoplánovacej dokumentácie.“ Netreba dodávať, že konečné slovo budú mať aj v tomto prípade poslanci, zásady treba zahrnúť do územných plánov mesta.
P. Jurkovič odpovedal aj na otázku, ktorá pred pár mesiacmi vzrušovala verejnosť - totiž prečo sa plošne zredukovala oblasť centrálnej mestskej zóny. Bratislava dlho nemala aktualizovaný územný plán vzhľadom na nové podmienky rozvoja mesta, ani hlavného architekta, teda inštitúty, kde by sa mala angažovať samospráva pri tvorbe životného prostredia. „Je však rozdiel medzi územím, ktoré má historický charakter urbanisticko-architektonických hodnôt, a územím, kde je táto jeho pôvodná tvár celkom zastretá rôznorodými novšími stavebnými aktivitami. V starších hraniciach zóny sa nachádzali napríklad nové budovy národnej banky, stavebnej fakulty alebo pyramídy rozhlasu,“ vysvetľuje riaditeľ.
Zároveň vyjadruje nádej, že samosprávy mestských častí i mesta v budúcnosti viac uplatnia svoje právo chrániť na svojom území aj objekty inak nechránené, totiž možnosť vyhlasovať objekty, miesta, lokality, územia za pamätihodnosti. „Len spojením ochrany kultúrnych hodnôt zdola, zo života, s možnosťami štátu dosiahneme na tomto poli zodpovedajúci stav,“ uzatvára P. Jurkovič.
Gustav Bartovic