Cintoríny majú voľné miesta ešte na štyri roky
Na prelome októbra a novembra je na cintorínoch tradične najväčší nápor návštev. Čím sú tieto dni výnimočné pre správcu bratislavských cintorínov, aj o tom sme sa pozhovárali s riaditeľom mestského pohrebníctva MARIANUM Miroslavom HRÁDKOM.
- Pre nás je toto obdobie akýmsi vyvrcholením celoročnej činnosti, pretože ľudia, ktorí chodia na cintoríny raz za rok, môžu porovnávať. V tomto období je zvýšený nápor na odvoz odpadu, snažíme sa čistiť komunikácie, čo je tento rok vzhľadom na daždivé počasie dosť náročné. Zabezpečujeme aj zvýšenú ochranu cintorínov. Upravili sme otváracie hodiny - cintoríny sú od 25. októbra do 3. novembra otvorené od 7.00 do 20.00 h.
Počet voľných hrobových miest na mestských cintorínoch klesá. Bude o pár rokov ešte kam pochovávať?
- Hrobových miest na bratislavských cintorínoch je málo. Pred šiestimi rokmi som mestské zastupiteľstvo informoval, že nám zostáva kapacita voľných hrobových miest na desať rokov. Odvtedy sa ich počet výraznejšie nezvýšil, na cintorínoch pribudlo pár nových miest, takže dnes nám zostáva kapacita voľných miest na štyri roky. Pripravili sme projekty rozšírenia troch cintorínov - Ružinovského, Martinského a v Slávičom údolí. Ako najefektívnejšie sa nám javí rozšírenie Ružinovského cintorína smerom do Vrakunského lesoparku. Situáciu komplikuje územný plán mesta, ktorý pozemky, kam by sa mal cintorín rozširovať, definuje ako lesopark. Predpokladám, že by tu mohlo pribudnúť asi 5000 klasických hrobových miest a zhruba rovnaký počet miest v urnových stenách. To by nám mohlo vydržať približne na 10 rokov.
Bratislavu zrejme neminie výstavba nového celomestského cintorína. Kedy a kde by sa mohlo začať s výstavbou?
- V územnom pláne sú vytypované niektoré lokality, kde by nový cintorín mohol byť. Paradoxne sú to pozemky, ktoré nepatria hlavnému mestu, takže v prvom rade bude závisieť od vlastníkov, či budú ochotní ich predať. Ak Ružinovský cintorín s rozlohou
Marianum spravuje Krematórium a 20 z celkového počtu 22 cintorínov na území Bratislavy. Niektoré mestské časti majú záujem o správu cintorínov. Nebude efektívnejšie, ak si budú cintoríny spravovať samy?
- Na základe zákona o pohrebníctve môžu cirkvi alebo registrované náboženské spoločnosti požiadať o vrátenie cintorínov. To sa stalo v Záhorskej Bystrici, kde cintorín spravuje miestna fara. Rovnako to je v Rači, kde sme museli odovzdať 72 percent cintorína rímskokatolíckej farnosti, pretože evanjelická cirkev, ktorá vlastní zvyšok, o vrátenie nepožiadala. Marianum tu však naďalej vykonáva všetky činnosti, ktoré si u nás s výnimkou kosenia objednáva farský úrad. Objavili sa snahy ďalších mestských častí o vrátenie cintorína - napríklad v Čunove a v Podunajských Biskupiciach. Pripadá mi to čudné, pretože keď sa ich cintoríny naplnia, budú aj obyvatelia týchto mestských častí pochovávaní na novom cintoríne, ktorý vybuduje hlavné mesto. Neviem, čo mestské časti k tomu vedie.
Možno to súvisí s vlaňajším zvýšením cien za služby, ktoré mestské zastupiteľstvo neskôr zrušilo.
- Chcem upozorniť, že mestské zastupiteľstvo vlani nespochybnilo výšku ceny, ktorú sme účtovali. V predchádzajúcich dvoch rokoch nám priemerná cena služieb spojených s nájmom hrobového, urnového a kryptového miesta vychádzala 613 korún ročne. Rozlišuje nájomné, ktoré je ročne jedna koruna, a poplatok za služby spojené s nájmom, ktorý sme celý vo výške 613 korún premietli na nájomcu. Mestské zastupiteľstvo túto sumu nespochybnilo, ale rozhodlo, že nájomca bude znášať poplatok za služby vo výške 312 korún a zvyšok bude dotovať mesto a Marianum. Úspornými opatreniami sa nám podarilo znížiť cenu týchto služieb na 560 korún. To je reálna cena za hrobové miesto v Bratislave.
Niektorí Bratislavčania si však túto službu predplatili za 613 korún aj na viac rokov. Marianum im odmieta rozdiel vrátiť. Prečo?
- Máme právnu analýzu, podľa ktorej občania, ktorí zaplatili 613 korún, nemajú nárok na vrátenie peňazí. Ak má niekto predplatené služby napríklad na 10 rokov a počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu poplatkov, nemôžeme od neho žiadať, aby doplatil. To isté platí, keď sa zmení cena smerom nadol. Pri platení predplatného garantujeme, že na dohodnuté obdobie zostane zachovaná zaplatená suma. Momentálne sa pripravuje stratégia financovania cintorínov, ktorá vzhľadom na prechod na euro bude platiť 3 roky. Potom sa ukáže, ako ďalej.
Takže tí, ktorí vlani zaplatili viac, nedostanú rozdiel naspäť, ale nemusia sa ani obávať, že po prípadnom zdražení budú musieť doplatiť?
- Áno, presne tak. Ak majú dnes služby spojené s nájmom hrobového miesta cenu 560 korún ročne, predpokladám, že po prijatí eura sa táto suma môže vyšplhať aj na 1000 korún.
Vlani Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole v mestskom pohrebníctve zistila viaceré nedostatky. Vy ste ich spochybnili. Odstránili ste ich už?
- Z desiatich kontrolných zistení v siedmich prípadoch SOI akceptovala naše vysvetlenie, v troch prípadoch sme ich uznali. Musím však upozorniť, že SOI porušila zákon, keď o priebehu kontroly informovala verejnosť. Dodnes nevysvetlila, prečo zverejnila zistenia kontroly skôr, ako vydala právoplatné rozhodnutie. Napríklad nám vyčítala, že účtujeme peniaze vopred, ale pohrebné služby na celom svete účtujú vopred. Ďalej, že náš reklamačný poriadok je v rozpore so zákonom, lebo neakceptuje dvojročnú záručnú lehotu. Veď na rakvu, ktorá bude po smútočnom obrade spopolnená, nemôžem poskytovať dvojročnú záručnú lehotu! Máme preto stanovený reklamačný poriadok, podľa ktorého je možné reklamovať do času, než bude rakva spopolnená. Je zaujímavé, že ostatné pohrebné služby reklamačný poriadok nemajú, aj keď podľa zákona je to ich povinnosť.
Pohrebné služby sú asi dobrý biznis. Často sa pozostalí stávajú rukojemníkmi pohrebných služieb. Neprekračuje tu konkurenčný boj isté hranice?
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou som na túto situáciu opakovane upozorňoval. To, že nemocnice majú zmluvy s pohrebnou službou o prevoze zosnulých z patológie, nie je dôvod, aby si pri tom pohrebná služba robila reklamu. Navrhoval som, aby v meste bola zriadená kancelária, kde by pozostalí dostali list o obhliadke mŕtveho, a potom by bolo len na nich, ktorú pohrebnú službu si vyberú. Pokiaľ však do tohto procesu vstupuje viacero subjektov, ktoré sa snažia pozostalým odporučiť konkrétnu pohrebnú službu, dochádza k obchodu so zosnulými. Už sa to vyhrocuje do takých absurdít, že malé pohrebné služby podplácajú zamestnancov, šoférov veľkých pohrebných služieb, aby im posúvali listy o obhliadke mŕtveho.
Čo sa s tým dá robiť? Zrejme nie každý je pripravený na úmrtie blízkeho človeka.
- Sú náhle úmrtia, kde sa to nedá predpokladať. Väčšina úmrtí sa však predpokladať dá. Preto by som občanom odporučil, aby si s predstihom urobili prieskum trhu. Najlepšie je opýtať sa niekoho známeho, kto už má skúsenosti s pohrebnými službami. Určite by som sa neriadil tým, že vo chvíli, keď sa stanete pozostalým, vás niekto bude ťahať za rukáv a bude vás presviedčať, že títo sú najlepší a najlacnejší. Tak či tak majú pozostalí na vybavenie pohrebu deň-dva, čo je dostatočný čas, aby sa zorientovali.
Nie každý má skúsenosť s pohrebnými službami. Koľko dnes stojí pohreb?
- Je to veľmi individuálne. Pri klasických pohreboch sú položky, ktoré si pozostalí musia objednať - výkop hrobovej jamy, prevoz zosnulého, pripadne služby nosičov. A potom sú položky, ktoré si objednať nemusia, resp. majú na výber. Môžete si napríklad objednať rakvu za 5800 korún, ale aj za 32 000 korún. Preto, ak niekto povie, že zaplatil za pohreb 50 000, treba sa ho spýtať, koľko zaplatil za rakvu, či do toho počíta aj kar a podobne. V prípade kremácie je základná cena 7000 korún. Celková suma však závisí od miery luxusu, ktorý si pozostalí zvolia.
Je viac v Bratislave klasických pohrebov alebo kremácií?
- Pomer je zhruba 70 percent kremácií a 30 percent klasického pochovávania do zeme. Na počet pohrebov, ktorých je v Bratislave ročne okolo 2500 až 3000 pohrebov, sa ten pomer výraznejšie nemení. Pre zaujímavosť, na zvyšku Slovenska je ten pomer opačný - do zeme sa pochováva až 70 percent, kremácia predstavuje 30 percent.
Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - autor