Niektorí taxikári postupujú svojvoľne

Predstava, že taxíky slúžia na to, aby nás odviezli tam, kam práve potrebujeme, nemusí byť vždy samozrejmá - svedčia o tom skúsenosti s niektorými taxikármi v Bratislave.

Naša čitateľka, 63-ročná dôchodkyňa, prednedávnom pricestovala spolu s dcérou a jej tromi maloletými deťmi z Nemecka. „Vystúpili sme z vlaku na Hlavnej stanici v Bratislave, oslovila som jedného taxikára, pretože sme mali štyri batožiny,“ napísala nám. „Opýtal sa ma, kam to bude. Keď som mu povedala, že na Povraznícku ulicu, odpovedal mi, že za 150 korún on neotočí ani kľúčom. Opýtala som sa ho, za koľko by ma odviezol. Povedal, že za 400 korún a chcel by vidieť toho taxikára, ktorý ma odvezie za nižšiu sumu.“

Naša čitateľka zároveň položila otázku, či je oficiálne stanovená minimálna dĺžka jazdy taxíkom. Ako nám povedala hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) Danuša Krkošová, taxikár nesmie odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach a na ktoré má živnostenské oprávnenie. „Žiadna minimálne dĺžka trasy jazdy vozidlom taxislužby nie je v právnych predpisoch stanovená,“ zdôraznila. „Pokiaľ tak koná, z pohľadu SOI je to v rozpore s ustanoveniami zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.“

Ako spresnila, podľa ustanovenia paragrafu 4, odseku 3 zákona predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov (napríklad predaj strelných zbraní, pri podávaní alkoholu mladistvým, pri predaji cigariet osobám mladším ako 18 rokov a podobne).

Okrem toho podľa ustanovenia paragrafu 4, odseku 5 predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

„Z toho vyplýva, že ani vzdialenosť, ani príliš malá suma, ktorú by utŕžil taxikár, nie je dôvod na nevykonanie služby, ktorú taxikár zabezpečuje,“ uzavrela D. Krkošová.

(juh)