Občianska demokracia ako mimikry
Naša súčasná občianska demokracia sa dá vyjadriť všelijako. Aj matematicky, napríklad pomerom 10 : 100 : 1000. Táto lineárna postupnosť vyjadruje mohutnosť skupín občanov podľa ich aktivity.
Číta sa odzadu. V obci býva násobok tisícky obyvateľov, v obci frfle násobok stovky obyvateľov a len násobok desiatky má dosť guráže, aby sa o veci verejne a s verejnou správou bavili, vtedy, keď je ešte čas.
Istá mestská časť, povedzme, že má rádovo stotisíc obyvateľov, usporiadala v bezprostrednej minulosti dve verejné diskusie. V prvej sa vyjadrilo okolo štyridsať ľudí, v druhej, ktorá ešte trvá, o čosi menej, ale môžu ešte dosiahnuť taký davový úspech ako anketa predchádzajúca.
Tieto desiatky v podstate reprezentujú aj názor tej druhej, stovkovej kategórie. Tá však má čas a príde až keď bude po termíne a bude papuľovať. Tisíckové kategórie sa k veci vyjadria nanajvýš tak, že neprídu k voľbám. Alebo prídu v stovkovom zastúpení. S najväčšou pravdepodobnosťou (ne)prídu s tvrdením, že demokracia znamená, že nemusia a že to je voľba nohami (ktorý politik ich takú kravinu naučil?!).
Ak sa teraz volení zástupcovia a úradníci tešia, že im tuho držím palce, mýlia sa. Samozrejme, samospráva by mala urobiť oveľa viac pre to, aby ľudia diskutovali, než to, že v kanceláriách prvého kontaktu vyvesuje vyhlášky, mala by neuponáhľať projekty. Tieto samosprávy sa nikdy nezbavia zodpovednosti za to, ako nechali bez ladu a skladu doničiť zvyšok toho, čo z urbanizmu zostalo v tomto meste - a v tom balíku je aj to, že nielenže nedali verejnosti priestor v rámci zákona, ale aj to, že na diskusiu pre tisíc účastníkov (čo je beztak nedostatočný počet na zmenu) vyčlenili nie len raz iba dve hodiny.
No ani toho občana absolútne nič nezbaví zodpovednosti za jeho baranie držanie huby, za to, že uprednostní pritelevízne pohodlie pred budúcnosťou svojou, svojich detí, svojho mesta.
Tá najmenšia skupina, tá desiatková nemá nič. Tak jej nechajte aspoň šancu - diskutovať pod svojím vlastným menom. A dúfajte, že ich posadnutosť sa raz stane infekčnou.
Gustav Bartovic