V odpadkoch ležia smeti, peniaze i ľudia

Pre mnohých sú terčom trvalej kritiky, ale posádky smetiarskych vozov sú obyčajní ľudia a nájdu sa medzi nimi statočnejší ako tí, čo majú na oranžovo-zelenú rovnošatu len nadávky.

S rukou na srdci - koľkí z nás by zopakovali dobrý skutok, keby ho za predchádzajúci rovnako dobrý skutok vláčili po kriminálke, vypočúvali, brali odtlačky prstov, ukladali do evidencie? Vtedy našli aktovku a jeden z nich povedal: „Chlapi, tu sú nejaké plány a tie kľúče - to nemôžu byť od domu, to je od skladu, alebo nejakej veľkej brány, to niekto môže strašne potrebovať.“ Tak nález ohlásili, netušiac, že predtým bolo v taške ešte pol milióna a - už ich mali. Neradi na to spomínajú.

A napriek tomu, keď nedávno našli pred Pentagónom peňaženku, s množstvom kariet a dokladov, ale, samozrejme, vybielenú, našli si chlapa podľa dokladov a o pár hodín pán Alojz Blahuta mal naspäť peňaženku, ktorú mu v hypermarkete ukradol feťák. Tento chlap nepodozrieval, napísal riaditeľovi spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu, že zamestnáva ľudí tak veľmi statočných, že by to chcelo verejné poďakovanie. A stalo sa.

Riaditeľ Valentín Mikuš im udelil aj odmeny (v porovnaní k miere odvahy viac symbolické, ale aspoň niečo) a verejne poďakoval. A opäť sa pridal aj A. Blahuta, a pridal, že sa z toho milého prekvapenie tri dni spamätúval. Lebo raz už takúto príhodu zažil - v úlohe nálezcu, a rovnako ako týchto štyroch, aj jeho vtedy molestovala polícia. A štvorica odvetila, že niet za čo, lebo ich život so smetiarskym vozom im prináša všakovaké skúsenosti. A rozhovorili sa. Netreba povedať, že to nie je príliš lichotiace zrkadlo.

Smetiarska auto číslo 13 šoféruje Jaroslav Komora a posádku mu tvoria Miroslavovia Dobrovodský a Koller, štvrtým do partie je Jozef Miček. Zásobník ich príhod je neuveriteľný. „Odpad v kontajneroch hnije, tak je tam teplo,“ vysvetľuje šéf partie. „A tak tam spávajú bezdomovci. Kdesi sa už stalo, že takého nocľažníka vyťahovali z voza, ešte než ho zlisovalo, tak sa radšej do kontajnera dobre pozrieme, lebo oni sa tam ešte zakrývajú kartónmi.“

M. Dobrovodský pridáva, že na jednom sídlisku má bezdomovec dokonca kontajner zaistený reťazou so zámkou: „A nám ľudia nadávajú, ale aby si uhájili vlastný kontajner, už im síl nezostane. Druhý Miroslav spomína, že raz utekala jedna pani s deckom do škôlky a podala mu tri igelitky s tým, aby ich hodil do kontajnera. Urobil tak, v tom žena zjačala, že v jednej má peňaženku a kľúče. Našťastie ležala vo voze navrchu. J. Komora pridáva, že nie raz na žiadosť občana vysypali celý obsah kontajnera na zem, aby tam našli zahodené kľúče, doklady, peňaženku....

Vidia tiež, že pri Pentagóne vyše dvoch mesiacov parkujú nepoužiteľné americké búraky a je v nich nocľaháreň, čo nevidia policajti na druhej strane domu. „Kedysi, keď boli bary zväčša v centre,“ spomína Jaroslav Komora, „boli po výplatných termínoch smetiarske nádoby plné aktoviek a kabeliek, dnes je to najhoršie vo Vrakuni.“

A ešte zabrúsia na tému, či oni naozaj majú čistiť majetok vlastníkov a vedia k tomu povedať dosť - to však už nie je téma o statočnosti.