Ak by reťazce odišli, ceny by vyleteli

Chtiac-nechtiac: musím sa vrátiť do histórie. Riskujem, že ma mladšie ročníky budú považovať za „konzervu“, ale nech! Populizmus, ktorý dokáže obratom ruky nájsť vinníka aj čierno-biele riešenia, nie je v žiadnom prípade vynálezom dnešnej doby.

Aj vysoko postavení súdruhovia pred rokom 1989 vedeli majstrovsky na tomto nástroji hrať. Príklad? Pre nedostatok a vyššiu cenu mäsa do trvanlivých salám sa mali používať lacnejšie suroviny, napríklad sušené mlieko, drvené kosti, kože, čo ja viem čo ešte. Pravda, v tých časoch ešte platili československé štátne normy. Boli pomerne prísne a nad ich dodržiavaním som okrem iných bdela aj ja.

Preto na porade vedúcich útvarov kvality v mäsopriemysle zaznela námietka, že Černá bude rozdávať pokuty za nevyhovujúce výrobky. Na to zaznela pozoruhodná veta: Každý ko..t dokáže z dobrých surovín vyrobiť dobré výrobky - od vás, súdruhovia, strana očakáva, že vyrobíte dobré výrobky aj z náhradných surovín. A bolo! Že sa to jednoducho nedá, som si mohla ako nestraníčka – ale zato dobrá odborníčka – dovoliť povedať iba ja. V tom čase ma volali „rosničkou“, pretože moje predpovede sa vždy vyplnili. Cenou za tieto predpovede bolo, že som 2x nedostala odmeny. Najskôr za to, že narúšam idylu a druhýkrát, keď sa to splnilo, za to, že som nezabránila situácii.

Naivne som si v novembri ´89 myslela, že táto etapa je za nami. Chyba! Sme v tom až po uši. Vstupy do potravinárskych výrobkov sú  z roka na rok drahšie. Poznáte to. Rizikové faktory poľnohospodárov sú štyri : jaro, leto, jeseň, zima. A nie iba lekári, učitelia a ostatná inteligencia chce mať vyššie platy. Koniec-koncov  práca v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle nie je medlízačka. Keď však spracovateľský priemysel platí viac za surovinu, platí, pochopiteľne, za výrobky viac aj obchod a spotrebiteľ.

A tak som zase pri populizme. Obviniť obchodné reťazce z neúmerných ziskov je, prepáčte za výraz – volovina. Ak by reťazce, nedaj to Boh, z nášho trhu odišli, to by ceny leteli hore! Veď práve na vidieku, kde sa reťazcom neoplatí usídliť, sú ceny potravín podstatne vyššie ako v mestách! Na ilustráciu uvediem ceny cukru: 1 kg kryštálu je v tých zatracovaných reťazcoch za 24 – 28 korún. Na vidieku zaň zaplatíte aj 40 korún. Stačí?

Aj za kilogram kurčaťa sa v meste platí okolo 60 korún a na vidieku aj 75 korún. A aby bol aj dezert: za 100 g čokoládu si reťazec účtuje 35 Sk, zatiaľ čo malé obchody až 44 Sk. Kto chce, nech počúva a aspoň netlieska a nemá zlomyseľnú radosť z avizovaného ťaženia proti obchodným reťazcom!

Pred ešte nejakým časom som sa domnievala, že naším najvyšším zákonodarným orgánom je zbor zástupcov ľudu - parlament. Faktom však je, že úplne o všetkom rozhodujú traja ľudia: dvaja právnici (JUDr.) a jedného kvalifikáciu neviem. Žiaľ, ani jeden z nich nie je národohospodár. Pretože nie ekonóm, ale iba národohospodár vie odhadnúť aj dosahy rozhodnutí! Na Slovensku je to tak!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN