Šeci zme handri, len bjznjz je boch

Ak sa niekomu zdá, že som pri písaní titulku tohto stĺpčeku poriadne skĺzol z pravidiel gramatiky, nech si prečíta posledný riadok a vezme na vedomie rozdiel medzi božským a gramatickým.

Niekomu sa možno bude zdať zvlášť ten posledný riadok negramatický a možno neporozumie slovu bjznjz. To si ja tak píšem slovko bussines, teda biznis, aby som mal biznis, teda, aby som na seba a tento stĺpček upútal.

Inšpiruje ma pokus zamyslieť sa nad tým, čo všetko je na Slovensku dobre predajné. Okrem vietnamskej obuvi a textilu všetko.

Najľahšie sa predávajú hrdosť a česť. Potom kultúrne pamiatky. Podlízavosť a análne horolezectvo. Veci vo verejnom vlastníctve.

Zle sa predávajú okrem vietnamského sortimentu ešte vedomosti, praktická zručnosť a ochota pracovať.

Osobne sa nečudujem agentúre Monarch, že svojmu klientovi ponúkla na firemný opijáš jednu z najlukratívnejších lokalít - park rusovského zámku, ktorý má ambície byť prezidentským sídlom. Čudujem sa však spoločnosti Orange, ktorá by nemala byť slovenská, ale svetová, a svet má okrem zoznamu ku kultúrnym pamiatkam aj úctu k nim. A rozum mi zostáva stáť nad faktom, že správca objektu, reprezentant štátu, jeho vlády, túto pamiatku prenajal na firemný flám. Navyše pamiatku, ktorá má aj tú spomínanú ambíciu a mal by sa okolo nej budovať nimbus výnimočnosti, vznešenosti a rešpektu. Namiesto ochrany a budovania úcty tam nechá vycapiť prenosné záchody, lebo nestačí, že budú na zámockom trávniku, kam nemajú povolený vstup radoví občania, parkovať súkromné autá.

V blízkom okolí Bratislavy je veľa zrenovovaných kaštieľov alebo ich replík aj s parkoviskami, s parkami, aj tenisovými kurtmi, aj bazénom, aj záchodíkmi decentne ukrytými vnútri budov. Lenže ich vlastníci si nechajú primerane zaplatiť. Úradníci z vlády si zaplatiť nemuseli nechať - súdiac podľa toho, čo nám o zmluve povedali. Alebo - žeby predsa?

Gustav Bartovic