Keď sa cnosť, že vítaný je hosť, mení na blbosť

Staročeská bola cnosť, že vítaný bol v dome hosť. Tak hovorí jedno z mnohých prísloví. Sú aj ďalšie, ktoré, hoci vznikli dávno, ich múdrosť a zmysel platí dodnes: Hosť do domu, Boh do domu.

Nechcem sa dotknúť národnej hrdosti nikoho z Bratislavčanov, a ani tých, ktorí v tomto meste podnikajú v službách. No skúsenosti známych a známych mojich známych hovoria jasne. Naši západní susedia sa týmito múdrymi slovami predkov držia ešte aj dnes.

Neviem, čím to je a prečo to je, ale v bratislavských kaviarňach, reštauráciách a baroch na hostí neraz čakajú iba facky. Z podnikov odchádzame dobití a znechutení, unavení spormi a hádkami s obsluhujúcim personálom. Nie, to nie je fikcia - ide o tvrdú realitu - zákazník sa stáva „sluhom“ a „sluha“ pánom. Ale ak sa niekto cíti byť ponížený za to, že slúži inému, tak nech to nerobí a ide činiť niečo užitočnejšie tam, odkiaľ prišiel. Hoci aj pásť kozy.

Nikto z nás nestojí o štipľavú facku z nenásytnosti majiteľa, ktorá nás zasiahne v podobe vysokých cien za jedlá a nápoje. Alebo o facku z neochotnej obsluhy, ktorá nechce podať blížnemu svojmu pohár vody a chce nám ju -  čuduj sa svete - predať. A napokon aj facku za nekvalitné jedlo alebo nedoliaty nápoj.

Prečo, dočerta, musíme mať často pocit, že otravujeme niekoho, kto je tam na to, aby sme ho otravovali? Prečo si chceme za každú cenu objednať niečo, na čom si chceme pochutiť, ale to niečo sa nepodobá tomu, čím to podľa receptu malo byť? Prečo máme neraz pocit, že máme držať hubu a krok? Prečo máme pocit, že nám niekto dal oveľa menej, ako mal dať a chce za to oveľa viac?

Najhoršie na tom je, že aj po toľkých fackách a ranách sme ochotní sa do tej „fackárne“ opäť vrátiť a ten „preplesk“ si vychutnať opäť. Veď si asi povieme,  že inde by to mohlo byť možno ešte horšie.

A tak cnosť, že vítaný bol v dome hosť, sa mení často na blbosť. A majiteľ, prevádzkar a personál si mädlia ruky. Veď  preoblečení za sluhov preľstia často naivného pána, ktorý si naivne myslel, že sú tam na to, aby mu slúžili.

Robert Lattacher