Ochrana spotrebiteľa je každému asi fuk

Ak mám šťastie, že ma moji traja psi nebudia už o piatej ráno, potom sa o 5.30 h zapne rádiobudík. Keď som dnes počula predpoveď počasia, t. j. 37 stupňov Celzia a uvedomila som si, že o pätnástej je zasadnutie zastupiteľstva mesta Bratislavy v Zrkadlovej sieni, ktorá nemá klimatizáciu, hneď ma obišli mrákoty.

A mala som chuť sa vykašľať na celú problematiku ochrany spotrebiteľov ako už veľakrát predtým. Včas som si ale spomenula na včerajší telefonát, keď mi roztrasený hlas ďakoval zato, že žijem a prinášam útechu a radosť do života tým, ktorí sa nevedia prispôsobiť súčasnému uponáhľanému a surovému životu. Čo na to povedať? Isteže sa takýto telefonát dobre počúva. Nemyslím si, že si ho celkom zaslúžim. Veď okrem toho, že vypočujem, poradím a preventívne spolupracujem s médiami, toho veľa nenarobím. Pripadám si ako „hlas volajúci na púšti“ - a kresťania isto vedia, ako dopadol Ján Krstiteľ!

Ale dosť už filozofovania. Napriek mnohým ohlasom, aby som pokračovala v informáciách o zavedení eura – predovšetkým volali malí podnikatelia - chcem sa dnes radšej venovať novele zákona o ochrane spotrebiteľov č. 250 z 9. mája 2007. Na prvý pohľad je to zákon, ktorý je pre spotrebiteľov výhodný. Predovšetkým paragraf 18, odsek štvrtý, ktorý ukladá predajcovi povinnosť, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok zaslať na vlastné náklady na odborné posúdenie. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru zaslanie, alebo výsledky odborného posúdenia preukázať. Toľko citácia zo zákona.

Na jednej strane ma teší, že podnikatelia nebudú môcť ľahkomyseľne „odpinknúť“ spotrebiteľa výhovorkou, že výrobok nesprávne používal. Týždenne mám niekoľko sťažností na vybavovanie reklamácií obuvi, kedy dôvodom neuznania oprávnenosti reklamácie je bohorovné vyhlásenie predajcu. Napr. u športovej obuvi za cca 3000 korún, určenej pre turistiku, u ktorej vznikli praskliny na podošve, bol dôvod odmietnutia: nesprávne nosenie. Neviem ako možno nesprávne nosiť obuv, zakúpenú ani nie dva mesiace pred reklamáciou. Alebo zodratie podošvy spoločenských topánok za dve návštevy nového SND tak, že vznikne diera?!

Na druhej strane ma však znepokojuje fakt, že expertízne posudky vôbec nie sú lacné. Začínajú okolo 1000 Sk a u zložitých výrobkov (napr. automobilov) sa šplhajú do tisícov. Poznám sťažovateľa, ktorý trval na odbornom posúdení papúč za 250 korún! A sťažností na tzv. „pondelňajšie“ (Montagsauto), čiže nepodarené autá mám do roka tiež niekoľko. Preto ma veľmi prekvapuje, že organizácie združujúce predajcov nebili na poplach pri schvaľovaní zákona.

Jediné čo ma napadá, je fakt, že spotrebiteľ a jeho ochrana je každému fuk. Ibaže ten citovaný paragraf 18 môže byť pre mnohého predajcu či poskytovateľa služby až likvidačný. Pre spotrebiteľa zase prináša nebezpečenstvo, že si podnikateľská sféra začne preventívne vytvárať fond na úhradu expertíznych posudkov: a to v konečnom dôsledku môže zvýšiť ceny. Ďalšia možnosť je, že sa na nový zákon každý vykašle. Na Slovensku je to tak?!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN