Novú prírodnú rezerváciu mesto stále odmieta

Dlhodobá snaha ochranárov o vyhlásenie novej prírodnej rezervácie Pramene Vydrice v Bratislavskom lesoparku narazila na nesúhlasné stanovisko mesta. Ochranári preto pripravili nový návrh, tzv. Evolučného parku.

Evolučný park by bol spojením mestského lesoparku s rekreačnými funkciami a prírodnej rezervácie chrániacej jedinečné lesné biotopy v povodí riečky Vydrica do unikátnej formy. Vychádza z pôvodných návrhov prírodnej rezervácie Pramene Vydrice. Park by mal rozlohu 482,27 ha (z toho 7,43 ha nelesných pozemkov) a bol by v hornej časti toku riečky Vydrica poniže Bieleho kríža. Z východu by ju ohraničovala červená turistická značka, zo severu žltá. Územie má zaberať iba 1 percento rozlohy Bratislavy.

Novovytvorený park by podľa ochranárov predstavoval turisticky veľmi atraktívne územie s oddychovými zónami na Pánovej lúke a pri Malom Slavíne. Evolučný park Bratislava má byť jedinou rezerváciou na Slovensku i jednou z mála podobných v Európe, ktorá na rozdiel od ostatných štátnych alebo súkromných rezervácií bude na pozemkoch mesta a súčasne vznikne z iniciatívy jeho občanov.

Podľa stanoviska, ktoré nám zaslala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová, územie malo byť zaradené do piateho a štvrtého stupňa ochrany, čo je najprísnejší režimom ochrany. Prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany chápe hlavné mesto ako bezzásahové územie, kde je príroda ponechaná na samovývoj. Toto územie je však súčasťou Bratislavského lesoparku, ktorý je celoročne miestom individuálnej, prevažne krátkodobej rekreácie. V prípade, že územie by bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany, funkcia ochrany prírody by bola nadradená nad ostatné funkcie, ktoré dané územie plní.

Lesy v dotknutom území patria do kategórie „osobitného určenia“. Na tomto území platí 2. stupeň ochrany. Negatívne vplyvy lesohospodárskych zásahov je možné eliminovať plánom hospodárskych opatrení a Programom starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, ktoré by mali obsahovať aj zásady a regulatívy využívania územia, ako aj dôslednú kontrolu zo strany štátnych orgánov ochrany prírody, strážcov prírody a pracovníkmi CHKO Malé Karpaty.

Na základe uvedeného hlavné mesto nesúhlasilo s vyhlásením územia za prírodnú rezerváciu s piatym a štvrtým stupňom ochrany.