Včasná zmena myslenia zjemní veľký tresk

Nepredpokladala som, že môj minulý článok o eure bude mať taký ohlas. Mnohé telefonáty našich čitateľov signalizujú, že predovšetkým skôr narodení majú z avizovaného Big-Bangu (veľkého tresku) od 1. januára 2009 strach.

Nezapieram, že zmena to bude veľká, ale bude v rukách nás občanov - spotrebiteľov, do akej miery sa nás negatívne dotkne. Ak včas zmeníme svoje myslenie a vzťah k „drobákom“ (kovovým minciam), potom sa nič moc nestane.

Nedávno som sa stretla so šéfkou spotrebiteľských organizácií Slovinska. Tam už zaviedli euro od 1. januára 2007, a tak majú už polročné skúsenosti. Prekvapilo ju, že som sa pýtala presne na problémy, ktoré sa u nich na začiatku vyskytli. Predovšetkým sa napriek širokej informačnej kampani vlády a rozdaným kalkulačkám do každej rodiny prejavili nedostatky informácií u obyvateľov s nižším vzdelaním.

Kurz výmeny toliara za euro bol 239,64 toliara za 1 euro. Aj keď v skutočnosti nedošlo k výraznému zvýšeniu cien napr. chleba, vizuálne to bol obrovský rozdiel. Chlieb stál, povedzme, 500 toliarov - po novom vyše 2 eurá - to predovšetkým starších občanov zo začiatku veľmi mýlilo. Všetko sa im pri naoko nízkych cenách zdalo veľmi lacné a svojím spôsobom to zapríčinilo nadmerné míňanie. Veď čože už je 50 centov či 1 euro za pivo alebo sladkosti! Nevedeli si zvyknúť na skutočnosť, že hrsť zavadzajúcich toliarov bola takmer bezcenná, zato hrsť kovových euro mincí je už malé bohatstvo. Než sa zo svojho míňania spamätali, bol dôchodok fuč!

Potešila ma vyhlásením, že teraz, po šiestich mesiacoch sa už situácia vyrovnala. Dokonca aj v službách - kde to bolo asi najhoršie. Keďže zákazníci zo začiatku nedávali „všimné“, automaticky zvýšili ceny tak, aby si na svoje prišli. Konkurencia ich však rýchlo donútila, aby svoje ceny zreálnili. Nuž, čo už. Hovorí sa, že múdry sa učí z chýb druhého, hlúpy na vlastných. Tak si vyberte, čo vám lepšie vyhovuje.

Tému prechodu na euro som zvolila preto, aby ste sa s touto myšlienkou mohli spriateliť. Čím skôr zmeníte svoje myslenie, tým menej sa vás veľký tresk dotkne! Zásadne neverím oficiálnym štatistikám. Napr. v Slovinsku podľa Eurostatu prispelo euro k inflácii iba tromi desatinami percenta. Podľa spotrebiteľov to však pocítili približne desiatimi percentami. To korešponduje aj s poznatkami rakúskych, nemeckých a belgických dôchodcov. Myslím, že také zdraženie ešte väčšina z nás prežije. Budeme však musieť byť na stráži, aby daktorí „pseudopodnikatelia“ nezvyšovali ceny svojich výrobkov a služieb už dopredu.

Najlepšie to ustrážime za pomoci kontrolných orgánov. Tie totiž nemôžu všetko ustriehnuť, a preto im musíme vo vlastnom záujme pomôcť. Preto sa nečudujte a hlavne neignorujte, ak vás požiadame, aby ste neodôvodnené zvyšovanie cien nahlásili. Prosím, nie dnes, ani zajtra. V druhej polovici budúceho roku! Prajem všetkým, ktorí idú na dovolenku, príjemný oddych, bez sťažností.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN