Racionalizácia môže znamenať utrpenie

Dokonca o koncentrákoch pre ľudí sociálne odkázaných začali hovoriť zainteresovaní pri pohľade na materiály júnového zasadania bratislavského krajského zastupiteľstva.

Oveľa vážnejšie ako emotívne porovnania však znie konštatovanie, že materiál, ktorý poslancom predložili v súvislosti s pôžičkou od Európskej investičnej banky (EIB), je v rozpore s konvenciami OSN a ďalšími medzinárodnými dohovormi, ako aj proti všeobecným zásadám humanity. Aj keď v tejto chvíli bezprostredné nebezpečenstvo pre sociálne odkázaných nehrozí a úrad sám sa snaží vysvetliť, že išlo len o príklad, hrozné je, že sa do pracovného materiálu pre poslancov v demokratickej krajine dostane návrh na deportáciu osôb z ich rodiska na základe telesného či psychického postihnutia. A to v tom materiáli naozaj je!

Ide o to, že Integra, Kampino a rad ďalších domovov sociálnych služieb (DSS) už dlhší čas varujú pred zlučovaním týchto relatívne malých zariadení do jedného veľkého pod zámienkou zefektívnenia prevádzky. V skutočnosti by išlo o prudký pokles kvality opatery postihnutých so všetkými dôsledkami. Hovorilo sa o Plaveckom Podhradí, kde by mali sústrediť do 500 klientov. Problematike sme sa venovali v minulom čísle a vtedy nás vedúca oddelenia sociálnych služieb a zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Miluša Budajová uistila, že žiadne zlučovanie sa nechystá a malé DSS zostanú, ako sú.

Búrku opäť rozpútal fakt, že tento námet sa okopírovaný ocitol v materiáli o stratégii čerpania a splácania úveru od EIB. Ba viac - tu už sa priamo a s nadšením hovorí o mamuťom centre sociálnych služieb mimo Bratislavy (postihnutí by prišli o to najcennejšie, častý kontakt s rodinou) a o predaji objektov, v ktorých boli DSS, pričom peniaze by sa využili na splácanie tohto úveru. Ozvali sa aj mimovládne organizácie a pripomenuli, že presne tento projekt forsíroval exžupan Ľubo Roman - od tých čias sú zainteresovaní na túto vec citliví a strážia ju.

Hovorkyňa BSK Milka Podmajerská pripúšťa, že „...je možno nešťastné, že sa takýto príklad do materiálu dostal,“ a dodáva, že aj župan Vladimír Bajan zdôraznil trikrát, že takéto centrum sa budovať nebude. Samotný materiál podľa jej slov slúžil len na to, aby zastupiteľstvo dalo mandát V. Bajanovi s EIB o úvere rokovať, a predkladateľ chcel naznačiť, akým spôsobom by sa dal splácať.

Paradoxné je, že metódu, ktorá je tu jablkom sváru, predkladateľ pri rokovaní s EIB použiť nemôže. Tvrdí to poslankyňa BSK Marta Čarnogurská na základe vlastných profesionálnych skúseností. „Pretože poznám medzinárodné banky, žiadna z nich by neakceptovala taký model splácania, ktorý stojí na princípoch totálne odporujúcich súčasným svetovým trendom,“ hovorí poslankyňa. Dodáva tiež, že rodičia a sympatizanti existujúcich DSS môžu nájsť oporu aj v prijatom návrhu poslanca Milana Ftáčnika o prioritách ako aj v tom, že o všetkých takýchto veciach sa bude rokovať v komisiách. Splácanie úveru je podľa nej dlhodobá záležitosť a bude sa o ňom rokovať každý rok pri zostavovaní rozpočtu. Toto všetko hodnotí M. Čarnogurská ako uspokojivé výsledky v snahe o zachovanie úspešne fungujúcich malých DSS.