Zničené gymnázium na Grösslingovej si fotia turisti

Modrý kostolík sa postupne vracia do krásy a turisti neodolajú, odfotografujú si obnovovanú secesnú pamiatku a na kontrast opadávajúcu omietku z gymnázia - lebo vidno, že objekty tvorili celok.

Práve tým, že ide o celok, je jeho hodnota neporovnateľne vyššia, ako by bol súčet hodnôt oboch objektov samotných. Ivo Štassel, riaditeľ Mestského úradu ochrany pamiatok (MÚOP), myslí si dokonca, že by sa mal celý areál zjednotiť: „Podali sme niekoľko podnetov, aby sa obnovila zeleň pri oboch objektoch a zeleňou a dlažbou by sa prepojili obe časti, škola a kostol s farou.“ MÚOP však nemá ani financie, ani právomoci na opravu zadnej časti gymnázia. Podľa Štasselových slov by tak mohol urobiť krajský pamiatkový úrad alebo stavebný úrad. Podľa nás napokon tiež nie je vzhľad takejto vzácnej pamiatky len záležitosťou jej vlastníka, ale aj mesta a štátu, aj ony by sa mali o budovu starať, skaza ju začala ničiť, ešte keď bola vo vlastníctve štátu.

Na opravu fasády by bolo treba podľa niektorých odhadov okolo sto miliónov korún. I. Štassel dodáva, že nejde len o peniaze, opravu fasády s množstvom ozdobných detailov a kudrliniek môže opravovať len špeciálna umelecko-remeselnícka firma. Táto škola však nebola len krásna. Jej autor, budapeštiansky architekt Edmund Lechner, „...vyprojektoval dielo, ktoré aj dnes vyhovuje potrebám školy často lepšie ako nové moderné stavby,“ ako hovorí riaditeľka gymnázia Eva Petrášová. Je to obdivuhodné, pretože o rok škola oslávi storočnicu prvého zvonenia. Práve dôraz na školské funkcie vlastne motivoval zrod Modrého kostolíka. Aj poškodenia budovy sú podobné ako náprotivného kostola. Najväčšou bolesťou sú múry plotu, ktoré sa stavali bez vodorovnej izolácie. V prípade gymnázia je to ešte fasáda, najmä zo strany dvora. Omietky a maľby kostolíka sa priebežne opravovali.

„Pasportizácia ukázala, že potreba opráv na tomto gymnáziu je jedna z najvypuklejších,“ uvádza hovorkyňa župy Milka Podmajerská. Dodáva, že samosprávny kraj má sedemdesiat škôl a v tomto roku išlo na havarijné stavy a nutné opravy 64 miliónov, podľa kraja by však samotné gymnázium potrebovalo 50 miliónov. Oprava gymnázia sa nedá hradiť z bežného účtu práve preto, lebo ostatné školy tiež potrebujú financie, Bratislava nedostane pomoc ani z eurofondov. Kraj uvažuje o úvere z Európskej investičnej banky - v každom prípade je to však dlhodobý projekt. Azda päť rokov. V tejto chvíli podľa M. Podmajerskej nemožno ešte ani tušiť, či sa budú opravy robiť za čiastočnej prevádzky, alebo sa celé gymnázium na nevyhnutný čas zavrie.

Storočná škola mala však veľa úspešných študentov, nejeden z nich by mohol v súčasnosti pomôcť. Napríklad Ivan Jakabovič a Patrik Tkáč (obaja J&T). Pri miliardových investíciách by sa dobročinná kvapka do školy, kde maturovali, stratila. Oslovili sme ich v tejto súvislosti a Patrik Tkáč odpovedal: „Už som na to myslel . Robíme na viacerých podobných veciach. Porozmýšľame o tom. Chceli by sme však niečo trochu komplexnejšie, než obnovu len jednej budovy. Niečo ako oživenie Okrášľovacieho bratislavského spolku.“ Vyjadrenie I. Jakaboviča sme nezískali, hovorca spoločnosti J&T však tvrdí, že čo povie jeden, platí aj za druhého.

Gustav Bartovic
FOTO - Oto Limpus